Piercing

Piercing (z angl. prerážanie, prepichnutie) je pojem označujúci prepichnutie časti ľudského tela.

Okrem estetických dôvodov - za účelom nosenia rôznych (najčastejšie kovových) šperkov vo vzniknutom otvore - sa praktikuje sa tiež z náboženských, kultúrnych, alebo sexuálnych dôvodov.

Piercing vyžaduje starostlivosť, inak môže vážne ohroziť zdravie. Najväčším rizikom sú infekcia a krvácanie. K najnebezpečnejším častiam ľudského tela v tomto smere patrí horná pera - v tejto oblasti prebieha tvárová tepna (lat. arteria facialis), ktorej poškodenie môže vyvolať život ohrozujúce krvácanie. Navyše sa piercing otiera o ďasná a zuby, kde može vyvolať bolestivé afty a poškodiť sklovinu. Podobné riziká hrozia aj v prípade piercingu v jazyku. Okrem kovu napr. chirurgickej ocele, či titánu sa používa aj bioplast, čo je veľmi vhodný materiál pre piercing v ústnej dutine.

[[zh:身體穿 Väčšinou je aplikovaný kolmo na obočie pod uhlom cca 35stupňov od vonkajšieho očného kútika. Môže však byť aplikovaný kdekoľvek na obočí, ale len do polovice. To znamená do stredu oka – zornicu smerom von. Je to preto, že približné v oblasti nad stredom obočia prechádzajú vetvy supraorbitálneho (nadobočného) nervu. Ich prepichnutie môže spôsobiť trvalé následky: obrnu – poruchu hybnosti viečka. Z toho dôvodu by nemal byť aplikovaný piercing príliš hlboko. Čo sa týka aplikovania pod uhlom, je to z dôvodu, že šperk umiestnený celkom vertikálne vo vzťahu k obočiu ma oveľa väčšiu tendenciu k tzv. protruzii, - postupnom posúvaniu smerom dopredu s následným vycestovaním. V prípade použitia krúžku, tento vo vertikálnej polohe trčí smerom dopredu, zatiaľ čo šikmo umiestnený skôr smeruje na plocho. Výnimočne sa používa umiestnenie krúžok a horizontálne nad obočím (varianta amerického piercera Angela Binnieho) a potom krúžok visí smerom dole. Hĺbka piercingu záleží na tom koľko tkaniva je k dispozícii či dostupne k podpore piercingu. Každé obočie je po stránke anatomickej odlišné. Všeobecne je pomerne ploché a preto ma piercing omnoho väčšiu tendenciu ako na iných miestach k vycestovaniu či dokonca rejekcii (odvrhnutiu). Pokiaľ je obočie extrémne ploché a nemôže byť ľahko prepichnuté, napätie kože zvyšuje tlak na šperk, čo spôsobí ľahšie vycestovanie. V niektorých prípadoch môže dojsť len k malým posunom a v priebehu fáze hojenia sa piercing nakoniec definitívne usadí. Preto tam kde sa dá predpokladať, že bude dochádzať k posunu, by nemal byť piercing aplikovaný príliš hlboko.

Počiatočný šperk Používané základne dva typy sú: krúžky a barbelly.

Krúžky– CBR (Captive bead rings) – používajú sa krúžky s vnútorným priemerom 6 – 7mm pre ženy a pre mužov cca 7 – 8mm. Hrúbka drôtu – od 1mm až po 1,6mm. Krúžok by mal prechádzať cca 1/4 až 1/3 piercingom. Vycestovaniu pomáha príliš malý priemer krúžku, kedy dochádza k väčšiemu pnutiu tkaniva vplyvom zahnutia krúžku a tiež príliš tenký materiál, ktorý sa ľahšie prerezáva a svojou váhou ma tendenciu k odvrhnutiu. Taktiež možnosť mechanického poškodenia piercingu (ťahaním za šperk, hraním sa s ním a pod.) je pri použitiu krúžku väčšie. Použitie krúžku je teda individuálne. Výhodnejšie je teda použiť ľahké titánové šperky.

Barbelly – (Curved barbells) - použiť sa môžu rovné barbelly ale sú menej vhodné. Najlepšie sú zahnute barbelly. Hrúbka šperku je väčšinou 1,2 a 1,6mm, dĺžka od 6mm do 10mm, optimálna je 8mm. Pokiaľ je obočie viac-menej ploche, nieje vhodne použiť rovnú barbellu. Dochádza tlakom guličiek proti koži pod nimi k pnutiu a následnému vycestovaniu, čo vylúči použitie ohnutej barbelly. S úspechom sa používajú titánové barbelly s priemerom 1,2mm, ktoré sú ľahké, decentné. Guličky s priemerom 3mm a s hojením nezvyknú byť žiadne problémy. Existujú ešte ďalšie skôr už len estetické varianty. Môžu sa guličky nahradiť špicami, rôznymi ozdobami zo striebra (žiaľ striebro nieje vhodné na čerstvý piercing). Všeobecnou zásadou je, že by sa mal použiť šperk ľahký, nie príliš tenký s preferovaním barbell.

Hojenie Údaje o dĺžke hojenia sú rôzne, od 5 – 6 týždňov až po 2 – 4 mesiace. Skôr by sa dala predpokladať tá kratšia doba hojenia. Samozrejme to záleží na starostlivosti zákazníka o piercing. Samozrejme niekedy môže byť piercing v tejto lokalite veľmi problematicky a to z dôvodov: Koža v oblasti obočia je pomerne tenká, nieje tam dostatočne množstvo tkaniva, ktoré by tvorilo podklad pod piercingom a podporilo ho. Ďalej sa vyskytuje množstvo vlasových konfliktov vďaka ktorým sa môže piercing zapáliť a začať tvoriť folikularne cysty. Obočie ma funkciu bránenia vstupu nečistôt do oči a tieto potom môžu vstupovať do rany. Ďalej je piercing vystavený veľkej záťaži pri spánku – pohyb šperku spomaľuje a sťažuje hojenie.

Migrácia Týmto pojmom sa označuje pohyb alebo posun šperku smerom von z kože obdobným spôsobom akým sa organizmus bráni prítomnosti cudzieho telesa v koži, napr. trieska v koži a pod., a môže to spôsobiť vycestovanie šperku. Prejavuje sa to tým spôsobom, že množstvo tkaniva pri prvotnom piercingu sa môže neustále zmenšovať, postupne ubúdať až prerastie šperk celkom von mimo piercing. Nezáleží na tom ako dobre bol piercing aplikovaný. Bez ohľadu na to môže k migrácii dojsť. Zníženie rizika dosahujeme použitím ľahšieho a drobnejšieho šperku a lepším efektom s použitím barbelly.

Infekcia Piercing obočia vzhľadom k tomu, že ľahko dochádza ku kontaktu s vonkajšou nečistotou zachytenou obočím a riasami, ďalej mechanickým zaťažovaním a pohybom a v neposlednej rade hojným nakopením vlasov, je k infekcii viac náchylný. Je potrebne byť pozorný pri ošetrovaní piercingu ale pokiaľ dojde k vzniku infekcii môže dojsť k výraznému rozvinutiu keďže sa pod viečkom nachádza minimum tkaniva, infekcia sa môže zmeniť na rozsiahlu cystu. Oblasť piercingu sčervenie a môže sa dostaviť silnejší výtok z rany. V tomto prípade je vhodná konzultácia s piercerom alebo lekárom. Najvhodnejší postup na odstránenie infekcie z rany je aplikácia horúcich obkladov – obklad tampóna namočený v horúcej vode v znesiteľnej teplote, priložený pod tlakom na ránu do doby, kým teplo vyprchá. Potom umyť roztokom slanej vody. Nieje vhodne násilne tlačiť na ranu alebo vytláčať obsah rany. Horúci obklad je potrebne opakovať niekoľko krát za sebou. Toto opatrenie je vhodne aplikovať cca 2x denne, do doby, kým rana odpuchne. Pokiaľ nedochádza k úspechu, je vhodná aplikácia antibiotík. Lekár väčšinou doporučí odstrániť šperk ale nieje to v tejto fázy vhodne, preto že šperk pôsobí ako dreň a pomáha odchodu výtoku z rany. Zriedka kedy, pokiaľ ani preliečenie antibiotikami nespôsobí potlačenie infekcii, nieje iná možnosť, len šperk odstrániť.

Ako sa o piercing starať, čo robiť alebo nerobiť pre úspešne zahojenie piercingu Všeobecne je starostlivosť o piercing rovnaká. Denne je vhodne piercing aspoň 2x ošetriť lokálne. Pri sprchovaní je potrebne namočiť miesto piercingu a odstrániť všetky nečistoty, ktoré by mohli poškodiť vnútro piercingu. Potom oblasť namydliť antibakteriálnym mydlom a oblasť vysušiť čistým tampónom. Ďalšou metódou je používanie roztoku slanej vody – (1/4 čaj. lyžičky do šálky), potom čistiť tampónom namočeným v tomto roztoku a následné vysušenie čistým tampónom. Pokiaľ zákazník pracuje v prašnom prostredie, je vhodne piercing umyť aj počas dňa aspoň čistou vodou. Je nutne nechať šperk v piercingu aspoň šesť mesiacov, kedy dochádza k uzavretiu piercingového kanálika. Posledná úprava ( 01.10.2008 ) Anatómia Piercing prechádza miestom, ktoré je tvorené viacerými vrstvami. Zvonka je koža nosu, pod ňou je chrupavka a z vnútra sliznica nosová. Správne by mal byť umiestnený v oblasti, ktorá sa navonok prejavuje oblukovitou drážkou alebo ryhou na povrchu nosu, ktorá je podmienená dvoma chrupavkami. V tomto bode sa stretávajú a sú tam najtenšie. Inak sa v tejto oblasti nevyskytujú žiadne väčšie cievy alebo nervy, ktoré by mohli byť poškodené. V prípade použitia krúžku je možné umiestnenie aj v iných lokalizáciách.

Typy šperkov Základnými dvoma typmi sú krúžky a ďalej tzv. nosné gombičky ( nose studs ), ktoré môžu byť rôzneho druhu väčšinou sa jedná o šperk s guličkou alebo hrotom . Nosom prechádza rovná časť a drôt je ohnutý do pravého uhlu a tým je zabezpečené uchytenie vo vnútri nosa. Tu je dôležité odhadnúť hrúbku vrstvy skrz ktorú ma byť piercing aplikovaný lebo nos má iné rozmery. Bohužiaľ väčšina vybratých šperkov má štandartnú dĺžku časti prechádzajúcou nosnou stenou iba 5 mm čo je často nedostačujúce. V tomto prípade občas môže dochádzať akoby k vrastaniu šperku do nosnej steny nosu a potom ho je nutné odstrániť. Niektoré firmy majú k dispozícii šperky, ktoré sú ohnuté alebo drôtik je rovný a je možné si v pred upraviť požadovanú dĺžku. Ďalšou nevýhodou je ťažké zavadzanie členitého šperku. Toto je možné upraviť použitím drobných labretiek , najlepšie titanových, ktoré sa vyrábajú v rozmeroch 1,2 mm hrúbka drôtu a 3mm guličky sú decentné a jemné, v rôznych dĺžkach. Taktiež sú k dispozícii menšie šperky o hrúbke drôtu 1mm a dĺžke 6mm a tieto bývajú vyhovujúce, gulička môže byť aj s kamienkom. Niesu vhodné náušnice strieborné, náušnice ktoré sú fixované tzv. motýlikom ktorý vo vnútri nosa zraňuje sliznicu. Krúžky ( rings ) sú druhým zásadným typom používaných šperkov. Jedna sa o rôzne materiály – chir. Oceľ , titan, zirkon, niob. Výber je pestrý. Určitou zvláštnosťou je používanie mohutnejších šperkov v oblasti nosu, napríklad používanie menších alebo väčších tunelov a podobne. Keď sa väčšinou otvor pre vsunutie šperku získava z pomocou použitia veľmi širokých punkčných ihiel takže tkanivo vrátane chrupavky je vlastne vyrezané a do vzniknutého otvoru sa vloží šperk.

Hojenie a komplikácie, starostlivosť o piercing Vzhľadom k tomu, že piercing nosu prechádza chrupavkou je hojenie rovnaké ako v iných prípadoch piercingu cez chrupavku dĺžka hojenia 3- 6 mesiacov. Je dôležité upozorniť, že piercing by mal byť aplikovaný klasickou metódou, nedoporučuje sa nastreľovanie z dôvodu nadmerného poškodzovania tkaniva a ďalej nevhodné použitie šperku. Tento typ piercingu ma ale aj cez klasickú aplikáciu sklon k tvorbe nahromadenia väzivového tkaniva v okolí šperku niekedy valivom nesprávne dĺžky šperku. Najlepšou metódou liečby je aplikácia teplých obkladov 1 až 2 krát denne. Čo sa týka ošetrovania piercingu platia všeobecné pravidla. Je treba dávať pozor aby sa mechanicky nepoškodil, dávať pozor pri obliekaní aby nos nebol poranený. Nieje vhodné šperk vyberať z piercingu po celu dobu hojenia. V prípade vybratia šperku v prvých mesiacoch hojenia, veľmi ľahko dochádza k zaťaženiu piercingového kanáliku a šperk je ťažšie tam neskôr vložiť naspäť.

PIERCING NOSNEJ PREPÁŽKY (Septum Piercing ) Tento typ piercingu sa vyskytuje po piercingu uší prakticky najčastejšie u primitívnych kultúr, dokonca frekvencia je vyššia než u piercingu nosu ( Nostril ). Je zaujímavý z toho dôvodu že je atraktívny a ďalej môže byť dobre rozťahovaný a preto je možné vkladať mohutnejšie šperky. Tento typ piercingu bol preferovaný bojovníckymi kultúrami z dôvodu že široké kly dotvárali divoký charakter.

Anatómia Piercing nosnej prepážky sa aplikuje skrz tenkú verstu tkaniva medzi tzv. alarními chrupavkami ( zvonka okružujú nosné dierky ) a quadrangulárnu chrupavku, ktorá vlastne tvorí podklad vlastnej nosnej prepážky, oddeľuje nosne prechody a je umiestnená v strednej čiare. Tento priestor je väčšinou najširší v mieste za špičkou nosu a je tu často krát vyznačená priehlbina – vhodné miesto na piercing. Začiatočný šperk nesmie byť príliš silný, aby sa mu priestor mohol prispôsobiť. Príliš veľký šperk môže vyvolať bolestivé pichanie do chrupavky. Pokiaľ je priestor príliš malý, ale klient má záujem o väčší rozmer šperku musí byť piercing aplikovaný najprv z menším šperkom a neskôr pomocou väčšieho je ho možné roztiahnuť. Piercing septa je možné roztiahnuť ľahko (stretching ). Pokiaľ klient očakáva zdvihnutie hrotov alebo šperku podobných klov, je nutné umiestniť piercing dostatočne nízko aby mohol byť šperk umiestnený pohodlne pod nosnými dierkami.

Hojenie Doba hojenia je od 4 až 10 týždňov inokedy max. 10 týždňov. Behom hojenia môžu piercingy vyvolávať nepríjemné napätie, niekedy dokonca až bolesť. V prípade keď pri tlaku na spodnej časti špičky nosu nepociťujeme žiadnu bolesť, je piercing dobre zahojený. Ale výmena šperku respektívne rozťahovanie sa nedoporučuje skôr ako po 8 až 10 týždňoch. Pokiaľ je piercing zahojený nedochádza k zarastaniu piercingového kanáliku ale zmenšuje sa a preto pri opätovnom zavádzaní šperku je treba používať zavádzač.

Komplikácie V tejto oblasti komplikácie nebývajú, nehrozí poškodenie anatomických štruktúr, nervov alebo ciev. Aplikácia je klasickou metódou, výhodou je používanie špeciálnych kliešťov.

Typy šperkov Najbežnejšie sú klasické krúžky s guličkou, tyčinkou alebo segmentované. Ďalšou možnosťou sú circular barbells. Okrem týchto bežných sa používajú niektoré špeciálne. Septum Retainers- ide o šperk tvaru písmena U, v rôznej veľkosti závislé na rozmeroch nosu. Ich výhodou je, že sa pootočením dajú dobre ukryť vo vnútri nosa čo ocenia ľudia, ktorý sa pohybujú v práci v prostredí v ktorom prichádzajú do styku z dôležitými klientmi pre firmu. Septum Spikes – šperk je z jedného kusu kovu alebo z dvoch časti spojených závitom, rôzneho tvaru – rovné, zahnuté, niekedy aj kruhovité. Stredná časť je tenšia, aby zabránila vypadávaniu šperku z piercingu. Tuscs- niekedy sa takto označujú zahnuté spikes. Šperk pripomína akoby kly. Väčšinou uprostred sú tenké spojené závitom a bočnou časťou sú hrubé takže vytvárajú dojem akoby nosom prechádzal veľmi mohutný šperk. Materiály použité k výrobe sú rôzne – kov, kosť, slonovina, rohovina, drevo.

Starostlivosť o piercing V podstate sa nelíši od ošetrovania ostatných typov piercingu. Je nutné vyhýbať sa hraniu s piercingom, k výmene za iný šperk je možné pristúpiť až po zahojení.