Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie
vrátené interwiki a kat., na úpravu
Riadok 1: Riadok 1:
{{Na úpravu}}
'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajp celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia - najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajp celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia - najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
*[[koža]],
*[[koža]],
Riadok 6: Riadok 7:
*[[mazové žľazy]].
*[[mazové žľazy]].


'''Krycia sústava:'''


== Krycia sústava: ==
- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek
- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek
- udržiava telesnú teplotu
- udržiava telesnú teplotu


=== Fylogenéza krycej sústavy ===
'''FYLOGENÉZA KRYCEJ SÚSTAVY:'''
*''prvoky'' - majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou

*''bezstavovce'' - majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
''prvoky''
*''červy'' - na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu

*''stavovce'' - povrch tvorí koža - cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
- majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou

''bezstavovce''

- majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín

''červy''

- na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu

''stavovce''

- povrch tvorí koža - cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie


'''POKOŽKA – epidermis'''


=== Pokožka – epidermis ===
- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom
- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom
- najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek
- najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek
Riadok 43: Riadok 30:
- bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum
- bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum


=== Zamša – dermis ===

'''ZAMŠA – dermis'''

- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
- je najhrubšia časť kože, jedná sa o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
- je najhrubšia časť kože, jedná sa o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
Riadok 54: Riadok 39:
- v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)
- v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)


=== Podkožie – subcutis ===

'''PODKOŽIE – subcutis'''

- riedke väzivo z tukových buniek
- riedke väzivo z tukových buniek
- umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu
- umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu


=== Melanocyty ===

''MELANOCYTY''

- pigmentové bunky kože
- pigmentové bunky kože
- sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum
- sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum
Riadok 72: Riadok 53:
- v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú
- v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú


=== Kožné deriváty ===

''KOŽNÉ DERIVÁTY''

- sú produktom kože
- sú produktom kože
- u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia
- u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia
Riadok 92: Riadok 71:
- centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek
- centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek
- povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice
- povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice

==Pozri aj==
*[[Krycí epitel]]

{{Krycia sústava}}
{{Anatómia človeka}}

[[ar:جهاز لحافي]]
[[ca:Sistema integumentari]]
[[cs:Krycí soustava]]
[[de:Integument]]
[[en:Integumentary system]]
[[eo:Tegumenta sistemo]]
[[es:Sistema integumentario]]
[[fa:دستگاه پوششی]]
[[fr:Système tégumentaire]]
[[hr:Pokrovni sustav]]
[[ia:Systema integumentari]]
[[id:Sistem integumen]]
[[io:Tegumenta sistemo]]
[[is:Þekjukerfið]]
[[it:Apparato tegumentario]]
[[ja:外皮系]]
[[jv:Sistem integumen]]
[[ko:외피 기관]]
[[nl:Integumentair systeem]]
[[pl:Powłoka wspólna]]
[[pt:Sistema tegumentar]]
[[ru:Кожа]]
[[simple:Integumentary system]]
[[sr:Покровни систем]]
[[sv:Integumentsystemet]]
[[th:ระบบปกคลุมร่างกาย]]
[[tl:Sistemang integumentaryo]]
[[tr:Örtü sistemi]]
[[zh:表皮系統]]

Verzia z 12:52, 18. október 2008

Krycia sústava je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajp celý povrch organizmu. Pomáha regulovať teplotu tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky metabolizmu, zúčastňuje sa na tvorbe vitamínu D, zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia - najmä teplotu a tlak. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:


Krycia sústava:

- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek - udržiava telesnú teplotu

Fylogenéza krycej sústavy

  • prvoky - majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
  • bezstavovce - majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
  • červy - na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
  • stavovce - povrch tvorí koža - cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie

Pokožka – epidermis

- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom - najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek - vyššie vrstvy sú stratum granulosum – proces rohovatenia → stratum lucidum zo sploštených buniek vo viacerých vrstvách rohovatenie : - so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky) - organely sú postupne rozkladané lyzozómami - zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15-20 vrstiev zrohovatených buniek - plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti - do medzibunkových priestorov sa dostáva voda - bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum

Zamša – dermis

- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale - je najhrubšia časť kože, jedná sa o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek - najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy) - v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien - táto vrstva obsahuje hodne kolagénových a elastických vlákien - hlbšia vrstva stratum retikulare je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť, táto časť dáva elastické vlastnosti koži - v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)

Podkožie – subcutis

- riedke väzivo z tukových buniek - umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu

Melanocyty

- pigmentové bunky kože - sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum - obsahujú pigment – melanín, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu - melanín je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov - melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov - rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch - u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené - v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú

Kožné deriváty

- sú produktom kože - u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia - papily majú pigmentové bunky, ktoré zafarbujú šupiny - vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie - perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a epidermisu - zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily, pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúda v bunkách vláknitá hmota a rohovatejú - odumreté bunky sú spojené dezmorómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne - cicavce: - typické deriváty sú chlpy alebo vlasy - na vlase rozoznávame voľnú časť – scapus pili a čas ponorenú radix pili – koreň vlasu - koreň ukončuje vlasová cibuľka – bulbus pili - koreň tvorí vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von je ešte väzivová vrstva, spolu vytvárajú vlasový folikul - väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila, prináša cievou výživu pre vlas - spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, jeho bunky intenzívne protiferujú, novovzniknuté bunky sú tlačené smerom hore – postupne rohovatejú - na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval – v mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza, pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chlpového vačku → tu taktiež ústi potná žľaza - centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek - povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice

Pozri aj