Hermes Trismegistos

Hermes Trismegistos (po grécky Ἑρμῆς ὁ Τρισμέγιστος) je grécke označenie egyptského boha mesiaca a múdrosti Thotha (Thowt/Thoth/Djehuti), ktoré vzniklo z identifikácie s gréckym bohom Hermom.

Jeho priezvisko pochádza z gréckeho trìs mégistos a znamená „tri krát veľký“, ako preklad sa objavuje aj "Hermes Tri razy mocný"; ale už v egyptskej mytológii bol občas nazývaný „tri krát veľký“ či „veľký veľký“.

Hermes Trismegistos je tradične považovaný za otca troch hermetických vied: astrológie, alchýmie a mágie; podľa legendy vynašiel umenie, ako uzatvoriť sklenenú trúbku zvláštnou, tajuplnou pečaťou tak, že bola vzduchotesná, teda „hermeticky uzavretá“. Podľa inej legendy má byť aj vynálezcom egyptského písma, hieroglyfov – v Grécku sa neskôr spisy o vedách ako astronómia, matematika a podobne označovali často ako „hermetické knihy“.

Osobnosť Hermesa Trismegistosa

Názory na Hermesa Trismegistosa ako historickú osobnosť sa rôznia. Nie je napríklad jasné, či v prípade egyptského boha múdrosti Thotha a Hermesa Trismegistosa ide o tú istú postavu. Vo väčšine prípadov je Hermes Trismegistos považovaný za Gréka alebo Egypťana, ktorý žil niekedy v Mojžišových časoch. Niekedy býva Hermes Trismegistos stotožňovaný aj s biblickým patriarchom Enochom, siedmym od Adama, ktorý žil v časoch pred potopou. Všetko čo o Hermesovi Trismegistosovi vieme, pochádza z hermetických náuk, ktorých autorstvo je mu tradične pripisované (aj keď panujú v tomto smere pochybnosti; niektorí vedci považujú hermetické diela za podstatne mladšie a hovoria, že pochádzajú až prvých storočí nášho letopočtu). Zmienky o Hermesovi Trismegistosovi môžeme nájsť aj v dielach alchymistov, ktorí k nemu vždy prejavovali veľkú úctu a nazývali ho aj otcom filozofov.

Dielo

Okrem iných spisov sa mu pripisuje buď priamo autorstvo tzv. Smaragdovej dosky a ďalších kníh o tajnom učení alebo aspoň ich ústne odovzdanie. V 4. stor. po Kr. svätý Augustín jednu z týchto kníh (Asclepius) napadol ako knihu obsahujúcu „diabolskú mágiu“. Okrem tejto Smaragdovej dosky, ktorá v Európe začala kolovať počas renesancie, a je pomerne krátka (niekoľko veršov), existuje aj iná, rozsiahlejšia Smaragdová doska, pripisovaná egyptskému bohovi Thovtovi. Táto na verejnosť prenikla až v roku 1925 a pričinil sa o to vraj muž menom Doreal, ktorý o sebe tvrdí, že má kontakty na legendárne Veľké biele bratstvo. Vedci o tejto novšej Smaragdovej doske nič nevedia a o jej autenticite panujú ešte väčšie dohady ako o tradičnej Smaragdovej doske. Skladá sa z 10 hlavných a 2 doplnkových kapitol. Údajne text pochádza z doby 36.000 rokov pred naším letopočtom, keď v Egypte podľa legiend vládli bohovia. Z tohto obdobia nemá veda žiadne písomné dokumenty, preto je veľmi ťažké ak nemožné overiť pravdivosť tohto tvrdenia. Pravda, sumerská kráľovská listina] pochádzajúca z konca 3.tisícročia pred Kr. uvádza ešte neuveriteľnejšie letopočty a doby vládnutia kráľov pred potopou. Je možné, že náš pohľad na históriu ľudského rodu je značne skreslený.

V renesancii, kedy Hermesa pokladali za väčšieho učenca ako Pytagora či Platóna a mysleli si, že žil tri generácie po Mojžišovi, sa mu (podľa slov Klementa Alexandrijského roku 180 po Kr.) pripisovalo 42 kníh, z ktorých 36 obsahovalo všetku egyptskú filozofiu a 6 sa zaoberalo medicínou. Asi roku 1460 Cosimo de'Medici získal kópiu diela Corpus Hermeticum, ktoré pod názvom Poimander preložil Ficino (prvé vydanie 1471, do konca 16. storočia 16 vydaní). Práve Poimander, ale aj ďalšie texty, veľmi ovplyvnili rozvíjajúcu sa alchýmiu, astrológiu, mágiu.

Dnes mnohí vedci usudzujú, že diela, ktoré sa Hermesovi pripisujú, v skutočnosti pochádzali od rôznych gnostikov a pokresťanských grécko-rímskych prameňov. Duch hermetických textov však poukazuje na ich egyptský pôvod. Tento názor zastáva aj známy český odborník na hermetizmus a egyptskú filozofiu Jaromír Kozák, ktorý mnohé diela hermetizmu aj preložil do českého jazyka.

Hermetizmus a hermetická filozofia

Známy je Hermesov citát pochádzajúci zo Smaragdovej dosky : To, čo je hore, je ako to, čo je dole…. Tento výrok tvorí jadro hermetických náuk a zhrňuje hermetický pohľad na objekty a javy tohto sveta. Platónov svet ideí v podstate vychádza z tejto myšlienky. Hermetická filozofia a nazeranie na svet je v priamom protiklade s materialistickým, dualistickým svetonázorom, ktorý svet považuje iba za jednoduchý súhrn objektov. Hermetický pohľad na svet je naproti tomu viac holistický (celostný). Hovorí, že medzi všetkými vecami a javmi existuje určitá skrytá súvislosť a všetko súcno tvorí jednoliaty celok. V zdanlivo nesúvisiacich javoch sa môžu uplatňovať podobné zákonitosti a princípy. Hermetická filozofia veľmi široko využíva princíp analógie. Hermetickou filozofiou boli nepochybne ovplyvnení mnohí grécki filozofi. Platón tradične považovaný za najväčšieho filozofa strávil v Egypte 13 rokov. Pythagoras dokonca až 25 rokov, čo je už značná časť života. Dá sa predpokladať, že mnohé z ich náuk boli inšpirované tým, čo ich naučili práve egyptskí kňazi.

Pozri aj

• Thoth
• Hermes (boh)
• Hermetizmus

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hermes Trismegistos