Július Virsik: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
{{bezzdroja}}
Plepo (diskusia | príspevky)
Ferdinand Ďurčanský
Riadok 4: Riadok 4:
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Pôsobil v Bratislave ako advokát až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.
Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte [[Svoradov]], kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Pôsobil v Bratislave ako advokát až do roku [[1949]], kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.


Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinad Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave.{{bez citácie}} Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov. Až do rozpadu štátu v roku [[1945]] mal v kancelárii zamestnanú korešpondentku pani Fleischmannovú, židovku, čo bolo v tej dobe prejavom veľkej odvahy.
Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky ([[1939]]) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinadom Ďurčanským]]. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave.{{bez citácie}} Bol právnym poradcom slovenských katolíckych [[biskup]]ov. Až do rozpadu štátu v roku [[1945]] mal v kancelárii zamestnanú korešpondentku pani Fleischmannovú, židovku, čo bolo v tej dobe prejavom veľkej odvahy.


Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.
Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku [[1945]] či s Gottwaldom a Husákom v roku [[1948]]. V roku [[1968]] bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.

Verzia z 08:18, 27. október 2008

Šablóna:Bezzdroja JUDr. Július Virsik, (* 27. september 1908, Malacky, † 16. máj 1993, Bratislava) bol slovenský právnik, katolícky intelektuál a básnik.

Július Virsik vyštudoval právo v Bratislave. Počas štúdií sa zúčastňoval vysokoškolského života na katolíckom internáte Svoradov, kde viedol viacero polemík s Gustávom Husákom. Postgraduálne štúdium absolvoval v Mníchove (1930) so zameraním na cirkevné a rodinné právo. Pôsobil v Bratislave ako advokát až do roku 1949, kedy ho nastupujúci komunistický režim ako nepohodlného pozbavil právnickej profesie a násilne vysťahoval z Bratislavy do Stupavy. Pracoval ako robotník a neskôr právny úradník v rôznych slovenských cementárňach.

Pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939) pôsobil v spoločnej právnej kancelárii s Ferdinadom Ďurčanským. Po vzniku štátu však nesúhlasil s viacerými nedemokratickými prvkami, ktoré sa objavili v Ústave.[chýba zdroj] Bol právnym poradcom slovenských katolíckych biskupov. Až do rozpadu štátu v roku 1945 mal v kancelárii zamestnanú korešpondentku pani Fleischmannovú, židovku, čo bolo v tej dobe prejavom veľkej odvahy.

Patril k tým, ktorí vedeli o stalinských zverstvách, ktoré pár rokov predchádzali zverstvám hitlerovským. Preto ani nevítal sovietsku prítomnosť či už v povstaní, alebo s Benešom v roku 1945 či s Gottwaldom a Husákom v roku 1948. V roku 1968 bol skeptický aj ohľadne Dubčekovho komunistického tzv. “socializmu s ľudskou tvárou”.

Virsik bol Stredoeurópanom po kultúrnej aj po jazykovej stránke, ovládal maďarčinu, nemčinu, češtinu, angličtinu, latinčinu, taliančinu a francúzštinu. Celý život až do smrti amatérsky písal básne.

Synom Júliusa Virsika je známy slovenský vedec a exilový publicista George Virsik.