Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 17:20, 27. október 2008

Pravda je filozofická kategória.

Druhy/príklady pravdy

Názory na pravdu

Akvinský

Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.

Antické obdobie

Pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorensti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.

Aristoteles

Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.

Augustín z Hippa

Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.

Hegel

Podľa Hegela pravda je celok.

Heidegger

Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.

Inštrumentalizmus

Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.

James

Pravda podľa Williama Jamesa (EI):

EI1. ... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…
EI2. Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc 'pôsobiť'...

Katolicizmus

Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.

Kipling

Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.

Nietzsche

Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.

Osvietenstvo

Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.

Parmenides

Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Patočka

Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.

Platón

Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.

Rescher

Rescher zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.

Teória koherenčná umiernená

Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.

Teória korešpondenčná

Podľa teórie korešpondenčnej pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).

Večná pravda

Večná pravda je pravda nevyvrátitená v procese vývoja poznania.

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Pravda''' je [[filozofická kategória]].
-== Názory na pravdu ==
+== Druhy/príklady pravdy ==
+*[[pravda faktová]]
+*[[pravda logická]]
+== Názory na pravdu ==
 === Akvinský ===
 Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu [[pravda (teória korešpondenčná)|teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu]]. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
@@ Riadok 19: / Riadok 22: @@
 === Hegel ===
 Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] pravda je celok.
+=== Heidegger ===
+[[Martin Heidegger]] tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
 === Inštrumentalizmus ===
 Podľa [[inštrumentalizmus|inštrumentalistov]] je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
+=== James ===
+Pravda podľa [[William James|Williama Jamesa]] (EI):
+;EI1. ''... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti…''
+;EI2. ''Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc 'pôsobiť'...''
 === Katolicizmus ===
@@ Riadok 55: / Riadok 66: @@
 === Teória korešpondenčná ===
 Podľa [[teória korešpondenčná|teórie korešpondenčnej]] pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok ''Priemer Slnka je 1 400 000 km'' je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. [[1011]] b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
+== Večná pravda ==
+Večná pravda je pravda nevyvrátitená v procese vývoja poznania.
+== Pozri aj ==
+*[[alétheia]]
+*[[Amicus Plato, sed magis amica veritas.]]
+*[[dobro]]
+*[[gnozeológia]]
+*[[krása]]
+*[[Omne verum omni vero consonat.]]
+*[[teória pravdy korešpondenčná]]
+*[[učenie o dvojakej pravde]]
+*[[Verum index sui et falsi.]]
 == Externé odkazy ==