Postupimská konferencia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ar, ca, da, hr, id, ka, lt, no, ru, simple, sl, uk
Riadok 18: Riadok 18:
=== Ďalšie témy ===
=== Ďalšie témy ===
V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej [[Jadrová zbraň|jadrovej zbrani]] informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval.
V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej [[Jadrová zbraň|jadrovej zbrani]] informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval.

{{Studená vojna}}


[[Kategória:Konferencie druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Konferencie druhej svetovej vojny]]

Verzia z 12:22, 8. november 2008

Vodcovia veľmocí na Postupimskej konferencii (zľeva: Clement Attlee, Harry Truman, Josif Stalin)

Postupimská konferencia (kódové meno Terminal) bola konferencia, ktorá sa konala v nemeckom meste Postupim (neďaleko Berlína) od 17. júla do 2. augusta 1945. Účastnila sa jej takzvaná „Veľká trojka“: Josif Stalin za ZSSR, Harry Truman za Spojené štáty a Winston Churchill za Spojené kráľovstvo (v priebehu konferencie však bol po prehraných domácich voľbách nahradený Clementom Attleem). Predmetom konferencie bola povojnová správa Nemecka, ktoré pred deviatimi týždňami kapitulovalo, usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy.

Výsledky konferencie

Postupimská dohoda

Hlavným výsledkom konferencie bola tzv. Postupimská dohoda, v ktorej boli stanovené nasledujúce závery:

  • Všetky nemecké anexie po roku 1937 budú vrátené späť, Rakúsko bude oddelené od Nemecka.
  • Pre spojeneckú okupáciu Nemecka boli stanovené hlavné ciele: demilitarizácia (odzbrojenie nemeckej armády), denacifikácia (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia.
  • Rozdelenie Nemecka a Rakúska na 4 okupačné zóny (britskú, americkú, francúzsku a sovietsku). Na čele týchto zón stála Spojenecká kontrolná rada, ktorá sa skladala z vrchných veliteľov okupačných vojsk a sídlila v Berlíne.
  • Niektorým štátom boli stanovené nové štátne hranice, Česko-Slovensko stratilo Zakarpatskú Ukrajinu; uznané boli západné hranice Poľska na riekach Nise a Odre (tento problém však definitívne vyriešila až vzájomná zmluva Nemecka a Poľska z roku 1990).
  • Bola schválená požiadavka na odsun Nemcov zostávajúcich mimo nemecké hranice.
  • Okupačným mocnostiam bola priznaná možnosť čerpať vojnové reparácie z vlastných okupačných zón.

Postupimská deklarácia

Druhou časťou ujednania bola tzv. Postupimská deklarácia, ktorá vyzývala Japonsko ku kapitulácii. Deklaráciu podpísali 26. júla americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca Čankajšek (ZSSR v tej dobe nebol s Japonskom vo vojnovom stave). V deklaráciou sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje.

Ďalšie témy

V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej jadrovej zbrani informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval.