Raketoplán

Raketoplány
americké Enterprise (na atmosférické skúšky) Pathfinder (na pozemné skúšky) Columbia (zničený v roku 2003) Challenger (zničený v roku 1986) Discovery (vyradený v roku 2011) Atlantis (vyradený v roku 2011) Endeavour (vyradený v roku 2011) sovietske Buran (vyradený, poškodený v roku 2002) Ptička (nedokončený) 2.01 (nedokončený) 2.02 (rozobratý) 2.03 (rozobratý)

Pristátie raketoplánu Atlantis na misii STS-110

Raketoplán je viacnásobne použiteľné atmosfericko-kozmické lietadlo, ktoré vzlieta kolmo ako raketa (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako kozmická loď a klesá a pristává v zemskej atmosfére ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou betónovou dráhou.

V USA sú raketoplány známe ako Space Shuttle (zhruba „vesmírna kyvadlová doprava“). Pôvodný program NASA lietania s raketoplánmi sa volá Space Transportation System („vesmírny prepravný systém“), preto sú lety raketoplánov označované skratkou STS nasledovanou číslom.

Program STS nasledoval po úspešných kozmických programoch Mercury, Gemini a Apollo.

Raketoplánov bolo vyrobených iba niekoľko kusov, ich mená a sériove čísla sú:

• Enterprise (OV-101)
• Columbia (OV-102)
• Challenger (OV-099)
• Discovery (OV-103)
• Atlantis (OV-104)
• Endeavour (OV-105)

Prvý raketoplán Enterprise bol testovaný vo veľkých výškach na chrbáte obrieho lietadla Boeing B-747 (Jumbo Jet) a vo vesmíre nikdy nebol, aj keď sa s jeho prestavbou na plnohodnotný raketoplán pôvodne rátalo.

Raketoplány vykonali mnoho užitočnej práce – vyniesli na obežnú dráhu družice na vedecké a vojenské účely, Hubblov vesmírny teleskop, posádky kozmických kozmických staníc a pod.

Popis raketoplánu

Pri vzlete sa americký raketoplán skladá z vlastného raketoplánu (arbiter alebo SSME -Space Shuttle Main Engines), hlavnej nádrže (ET - External Tank) na kvapalné pohonné látky (vodík a kyslík) a dvoch pomocných rakiet (SRB - Solid Rocket Boosters) na tuhé palivá. Motory na kvapalné palivá sú umiestnené iba na raketopláne a sú zvyčajne použiteľné viacnásobne. Hlavná nádrž na kvapalné palivá je odhodená tesne pred navedením na orbitálnu dráhu a zhorí v atmosfére. Pomocné rakety na tuhé palivá dopadnú do mora pomocou padáku, sú vylovené a znova naplnené.

Priestor pre posádku je 7 miestny, v núdzových prípadoch až 10 miestny. Povrch raketoplánu je pokrytý systémom tepelnej ochrany, tvoreným najmä dlaždicami zo ?slinutého? penového kremeňa. Pre pristátie je raketoplán vybavený vysúvacím podvozkom a brzdiacim padákom, ktorý je vystrelený po dosadnutí na pristávaciu dráhu.

Raketoplán Buran

Program raketoplánov existoval aj v Sovietskom zväze. Uskutočnil sa však iba jeden bezpilotný kozmický let raketoplánu Buran v roku 1988. Potom bol projekt pre nedostatok prostriedkov a zložitú politickú situáciu zastavený. Raketoplán Buran mal niekoľko zaujímavých vlastností - napríklad dokázal vzlietnuť a pristáť v bezpilotnom režime na rozdiel od amerických raketoplánov. Nosná raketa Energija dokázala štartovať aj samostatne bez raketoplánu Buran.

Katastrofy raketoplánov

• Challenger – 73 sekúnd po štarte, 28. januára 1986 došlo k prehoreniu tesnenia na spoji SRB. Nasledovalo prehorenie spoja medzi SRB a ET a raketa SRB potom špičkou prerazila nádrž ET a došlo k výbuchu.
• Columbia – 1. januára 2003 pri návrate z kozmickej misie. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z ET, uvoľnená izolácia narazila do nábežnej hrany krídla raketoplánu a vážne ju poškodila. Pri návrate raketoplánu do atmosféry došlo najskôr k deštrukcii krídla a potom k zničeniu celého raketoplánu.

V obidvoch prípadoch došlo k úplnému zničeniu stroja a smrti všetkých astronautov na palube.

Po obidvoch katastrofách NASA program STS celkom na 2 roky pozastavila. Lety boli obnovené v júli roku 2005, ale kedže sa ukázalo, že sa nepodarilo celkom odstrániť riziká pri štarte, očakáva sa nové moratórium.

Štatistika amerických raketoplánov

• Nalietaný čas: 1 032 dní, tj. 24 770 letových hodín
• Obletov Zeme: 16 338
• Nalietaná vzdialenosť: 683 488 932 kilometrov
• Štartov: 113
• Najdlhší let: 17,66 dňa (let STS-80)
• Celkom osôb ako posádka: 696 astronautov
• Počet spojení s Mirom: 9×
• Počet spojení s ISS: 16×
• Vypustených satelitov: 61

Externé odkazy

• Referenčná príručka (po anglicky)
• Aktuálny stav misie raketoplánu (po anglicky)
• Prehľad letov v encyklopédii SPACE-40 (po česky) Šablóna:Link FA

[[pl:Wahad%B3owiec kosmiczny]]