Prótagoras (filozof): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
MichalT (diskusia | príspevky)
infobox
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Filozof
|Región = Západná filozofia
|Obdobie = [[Staroveká filozofia]]
|Farba záhlavia = lightsteelblue
|Portrét = Protagoras.jpg
|Komentár k obrázku =
|Plné meno = Protagoras (Πρωταγόρας)
|Dátum a miesto narodenia = ca. 490
|Dátum a miesto úmrtia = 420 BC
|Škola/tradícia = [[iónska filozofia]]
|Oblasť záujmu = [[jazyk]], [[Sémantika (náuka)|sémantika]], [[relativizmus]]
|Význačné idey =
|Ovplyvnený kým =
|Ovplyvnil = [[Platón]]
|Podpis =
}}

'''Protagoras''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.
'''Protagoras''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.



Verzia z 21:29, 20. november 2008

Prótagoras
Západná filozofia
Staroveká filozofia
Protagoras.jpg
Biografické údaje
MenoProtagoras (Πρωταγόρας)
Narodenieca. 490
Úmrtie420 BC
Dielo
Škola/tradíciaiónska filozofia
Oblasť záujmujazyk, sémantika, relativizmus
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPrótagoras
(multimediálne súbory na commons)

Protagoras (* okolo 480 – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.

Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež iba subjektivne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.