Otto Wagner: Rozdiel medzi revíziami

	Otto Wagner
	Otto Wagner Portrait.jpg ; portrét Otta Wagnera
Narodenie	13. júl 1841; Penzing (Viedeň), Rakúske cisárstvo
Úmrtie	11. apríl 1918,; Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons	Otto Wagner
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 18:30, 30. november 2008

Otto Wagner (* 13. júl 1841 – † 11. apríl 1918) bol rakúsky architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ secesie.

Život

Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.

1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.

Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Viedeňská secesia, ku ktorému patrili Joseph Maria Olbrich, či Josef Hoffmann a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.

Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.

Tvorba (Vybrané diela)

Majolikový dom, Viedeň (1898-1899)

Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.

Wagnerova vila II, Viedeň (1913)

Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.

Sankt Leopold V Steinhohe, Viedeň (1906)

Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (Joseph Maria Olbrich). Priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený mramorovými doskami.

Budova poštovej sporiteľne, Viedeň (1904-1906)

Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.

Pozri aj

Secesia v Rakúsku

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto Wagner

Použitá literatúra

DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
Wagner, Otto Österreich-Lexikon, biografia (po nemecky)
Otto Wagner www.greatbuildings.com, biografia (po anglicky)

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Infobox Osobnosť
-{{Na úpravu}}
-== Otto Wagner ==
+   |Meno = Otto Wagner
+   |Portrét = Otto Wagner Portrait.jpg
+   |Veľkosť obrázka  = 230px
+   |Popis = portrét Otta Wagnera
+   |Dátum narodenia = [[13. júl]] [[1841]]
+   |Miesto narodenia = [[Penzing (Viedeň)]], [[Rakúske cisárstvo]]
+   |Dátum úmrtia = [[11. apríl]] [[1918]],
+   |Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
+ }}
+'''Otto Wagner''' (* [[13. júl]] [[1841]] – † [[11. apríl]] [[1918]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ [[secesia|secesie]].
-Otto Wagner (* 1841, Penzing – † 1918, Viedeň) bol viedenský architekt, predstaviteľ [[secesie]].
-´
 === Život ===
+Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na ''Technische Hochschule'' vo [[Viedeň|Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlín]]e a [[štúdium]] dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesia|secesii]].  Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
+[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k [[architektúra|architektúre]], kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie [[renesancia|renesančnej]] a [[baroko]]vej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
-Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo [[Viedni]], pokračoval na Bauakademie v [[Berlíne]] a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo [[Viedni]].
-Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robusnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k [[secesii]].
-Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo [[Viedni]], preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.
+Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku [[1897]] bolo vo [[Viedeň|Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Viedeňská [[secesia]], ku ktorému patrili [[Joseph Maria Olbrich]], či [[Josef Hoffmann]] a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
-[[1896]] manifest ''Moderne Architektur'', kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je cititeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni.
-Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou.
-Teda ide o odmietanie [[renesančnej]] a [[barokovej]] výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.
+Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej [[avantgarda|avantgardy]].
-Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry.
-V roku [[1897]] bolo vo [[Viedni]] skupinou umelcov založené hnutie Videnská [[secesia]], ku ktorému patril okrem [[J.M.Olbricha]], či [[J.Hoffmanna]] aj Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti.
-Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.
+== Tvorba (Vybrané diela) ==
-Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wgner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.
+[[Obrázok:Wienzeile40 a.jpg|náhľad|130px|Majolikový dom]]
+* '''Majolikový dom''', [[Viedeň]] ([[1898]]-[[1899]])
+Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
+[[Obrázok:Otto Wagner zweite Villa.JPG|náhľad|130px|Wagnerova vila II]]
-== Tvorba ==
+*'''Wagnerova vila II''', [[Viedeň]] ([[1913]])
+Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára  „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
+[[Obrázok:Otto Wagner Steinhofkirche3.JPG|náhľad|130px|Sankt Leopold V Steinhohe]]
+*'''Sankt Leopold V Steinhohe''', [[Viedeň]] ([[1906]])
+Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesia|secesie]] ([[Joseph Maria Olbrich]]). [[Priečelie]] je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený [[mramor]]ovými doskami.
+[[Obrázok:Wien PSK.jpg|náhľad|130px|Budova poštovej sporiteľne]]
-=== Vybrané diela ===
+*'''Budova poštovej sporiteľne''', [[Viedeň]] ([[1904]]-[[1906]])
+Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.  Zaujímavý je aj [[interiér]], kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
-- [[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]]
-Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi.
-Každý byt je rozlohovo rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády.
-Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.
-- [[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]]
-Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotovou vyváženosťou vytvára  „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I.
-Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.
-- [[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]]
-Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon [[secesie]] ([[J.M.Olbrich]]). priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru.
-Objekt je obložený mramorovými doskami.
-- [[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]]
-Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom.
-Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.
-=== Dielo ===
-*[[1960]] - prestavba mestského hradobného pása na súčasný bulvár Ring, [[Viedeň]]
-*[[1898-1899]] - Majolikový dom, [[Viedeň]]
-*[[1913]] - Wagnerova vila II, [[Viedeň]]
-*[[1906]] - Sankt Leopold V Steinhohe, [[Viedeň]]
-*[[1904-1906]] - Budova poštovej sporiteľne, [[Viedeň]]
-*[[1910]] -viedenská štvrť 22. okresu, [[Viedeň]]
+== Pozri aj ==
+*[[Secesia v Rakúsku]]
+== Iné projekty ==
+{{projekt|commons=Category:Otto Wagner}}
 === Použitá literatúra ===
+*DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
+*Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
+*[http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm Wagner, Otto] ''Österreich-Lexikon'', biografia {{deu icon}}
+*[http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html Otto Wagner] ''www.greatbuildings.com'', biografia {{eng icon}}
+{{DEFAULTSORT:Wagner, Otto}}
-DULLA, M. :Dejiny architektúry 20. stor.. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
+[[Kategória:Narodenia v 1841]]
+[[Kategória:Úmrtia v 1918]]
-Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
+[[Kategória:Rakúski architekti]]
+[[Kategória:Secesní architekti]]
-http://aeiou.iicm.tugraz.at/aeiou.encyclop.w/w037790.htm
-http://www.greatbuildings.com/architects/Otto_Wagner.html
 [[bg:Ото Вагнер]]