Piercing

Piercing na tvári

Piercing (z angl. prerážanie, prepichnutie) je pojem označujúci prepichnutie časti ľudského tela.

Okrem estetických dôvodov - za účelom nosenia rôznych (najčastejšie kovových) šperkov vo vzniknutom otvore - sa praktikuje tiež z náboženských, kultúrnych, alebo sexuálnych dôvodov.

Šablóna:Overiteľnosť Piercing vyžaduje starostlivosť, inak môže vážne ohroziť zdravie. Najväčším rizikom sú infekcia a krvácanie. K najnebezpečnejším častiam ľudského tela v tomto smere patrí horná pera - v tejto oblasti prebieha tvárová tepna (lat. arteria facialis), ktorej poškodenie môže vyvolať život ohrozujúce krvácanie. Navyše sa piercing otiera o ďasná a zuby, kde može vyvolať bolestivé afty a poškodiť sklovinu. Podobné riziká hrozia aj v prípade piercingu v jazyku. Okrem kovu napr. chirurgickej ocele, či titánu sa používa aj bioplast, čo je veľmi vhodný materiál pre piercing v ústnej dutine. Piercing je v dnešnej dobe ozdoba tela, pre niekoho to môže byť životný postoj piercing, pre iného zase módny tred. Avšak piercing z pohľadu lekárov je nevhodný zásah do ľudského organizmu. Piercing ako symbol moci nie je žiadnou novinkou, piercing je forma ozdobovania tela známa stáročia. Piercingom sa zdobili už v dávnych dobách a piercing používali Inkovia v Peru, či Aztékovia a Mayovia v Mexiku. Niektorí obyvatelia Papuy verili že piercing im pomáha získavať silu a rýchlosť. Tieto tradície piercingu sú známe aj od mnohých afrických kmeňov, kde piercing používali pri skladaní skúšky dospelosti. Piercing niesol rituálny význam. Dnešná podoba piercingu sa začala propagovať koncom 19. storočia v USA. V Európe sa piercing pripisoval homesoxuálom prípadne sadomasochistom.