Lionel Terray: Rozdiel medzi revíziami
J.F. |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
== Lezenie a životné osudy == |
== Lezenie a životné osudy == |
||
Začiatkom 2. svetovej vojny narukoval a stretol [[G. Rébufatt]]a, ktorého prevratné (vtedy, dnes už štandardné) názory na horolezectvo prevzal a vyliezol s ním ťažké túry v oblasti [[Mont Blanc|Mt. Blancu]]. V r. 1944 sa zúčastnil odboja v horskej jednotke. Po vojne sa stal lyžiarskym inštruktorom, neskôr aj horským vodcom v [[Chamonix]]. |
Začiatkom 2. svetovej vojny narukoval a stretol [[G. Rébufatt]]a, ktorého prevratné (vtedy, dnes už štandardné) názory na horolezectvo prevzal a vyliezol s ním ťažké túry v oblasti [[Mont Blanc|Mt. Blancu]]. V r. 1944 sa zúčastnil odboja v horskej jednotke. Po vojne sa stal lyžiarskym inštruktorom, neskôr aj horským vodcom v [[Chamonix]]. |
||
Vyliezol v rýchlom štýle veľké alpské steny, napr. 1946 Walkerov pilier na [[Grandes Jorasses]], 1947 sev. stenu [[Eiger]]u (druhý priestup, s [[L. Lachenalom]]). |
Vyliezol v rýchlom štýle veľké alpské steny, napr. 1946 Walkerov pilier na [[Grandes Jorasses]], 1947 sev. stenu [[Eiger]]u (druhý priestup, s [[Louis Lachenal|L. Lachenalom]]). |
||
V r. 1950 sa zúčastnil úspešnej expedície na [[Annapurna|Annapurnu]], namiesto vlastnej šance na výstup pomáhal zachrániť omrznutých prvovýstupcov [[Herzog]]a a [[Lachenal]]a. V r. 1952 uskutočnil s [[G. Magnone]]m prvý výstup na [[Cerro Fitz Roy]] v [[Patagónia|Patagónii]] a následne zdolal aj [[Aconcagua|Aconcaguu]] a v peruánskych [[Andy|Andách]] panenský [[Huascan]]. V r. 1954 v rámci prieskumnej výpravy pod Makalu vyliezol na sedemtisícovku [[Čomolonzo]]. V nasledujúcom roku s [[Jean Couzy|J. Couzym]] vystúpili ako prví na [[Makalu]], o dva dni ďalších sedem lezcov vrátane vedúceho "šťastnej" výpravy [[Jean Franco|J. Franca]]. |
V r. 1950 sa zúčastnil úspešnej expedície na [[Annapurna|Annapurnu]], namiesto vlastnej šance na výstup pomáhal zachrániť omrznutých prvovýstupcov [[Herzog]]a a [[Louis Lachenal|Lachenal]]a. V r. 1952 uskutočnil s [[G. Magnone]]m prvý výstup na [[Cerro Fitz Roy]] v [[Patagónia|Patagónii]] a následne zdolal aj [[Aconcagua|Aconcaguu]] a v peruánskych [[Andy|Andách]] panenský [[Huascan]]. V r. 1954 v rámci prieskumnej výpravy pod Makalu vyliezol na sedemtisícovku [[Čomolonzo]]. V nasledujúcom roku s [[Jean Couzy|J. Couzym]] vystúpili ako prví na [[Makalu]], o dva dni ďalších sedem lezcov vrátane vedúceho "šťastnej" výpravy [[Jean Franco|J. Franca]]. |
||
Už v roku 1956 sa vrátil do [[Peru]] a zdolal [[Nevado Chacraraju]], považovaný za nedobytný. V r. 1957 bol aktívny pri záchrannej akcii s sev. stene [[Eiger]]u. V r. 1962 uskutočnil prvý výstup na [[Jannu]] (napísal o tom knihu) a v tom istom roku ďalší prvovýstup na [[Nilgirí]] (7032 m). Po návrate sa ako horský vodca v Alpách dostal pod lavínu, klient zahynul. V r. 1964 viedol úspešnú expedíciu na Aljaške. Napísal knihu s provokatívnym názvom: ''Dobyvatelia zbytočného''. |
Už v roku 1956 sa vrátil do [[Peru]] a zdolal [[Nevado Chacraraju]], považovaný za nedobytný. V r. 1957 bol aktívny pri záchrannej akcii s sev. stene [[Eiger]]u. V r. 1962 uskutočnil prvý výstup na [[Jannu]] (napísal o tom knihu) a v tom istom roku ďalší prvovýstup na [[Nilgirí]] (7032 m). Po návrate sa ako horský vodca v Alpách dostal pod lavínu, klient zahynul. V r. 1964 viedol úspešnú expedíciu na Aljaške. Napísal knihu s provokatívnym názvom: ''Dobyvatelia zbytočného''. |
||
Verzia z 23:06, 15. december 2008
Lionel Terray (* 25. júl 1921 - † 23. september 1965), významný francúzsky povojnový horolezec, prvý (so spolulezcom) na Makalu, Jannu a na Cerro Fitz Roy.
Lezenie a životné osudy
Začiatkom 2. svetovej vojny narukoval a stretol G. Rébufatta, ktorého prevratné (vtedy, dnes už štandardné) názory na horolezectvo prevzal a vyliezol s ním ťažké túry v oblasti Mt. Blancu. V r. 1944 sa zúčastnil odboja v horskej jednotke. Po vojne sa stal lyžiarskym inštruktorom, neskôr aj horským vodcom v Chamonix. Vyliezol v rýchlom štýle veľké alpské steny, napr. 1946 Walkerov pilier na Grandes Jorasses, 1947 sev. stenu Eigeru (druhý priestup, s L. Lachenalom).
V r. 1950 sa zúčastnil úspešnej expedície na Annapurnu, namiesto vlastnej šance na výstup pomáhal zachrániť omrznutých prvovýstupcov Herzoga a Lachenala. V r. 1952 uskutočnil s G. Magnonem prvý výstup na Cerro Fitz Roy v Patagónii a následne zdolal aj Aconcaguu a v peruánskych Andách panenský Huascan. V r. 1954 v rámci prieskumnej výpravy pod Makalu vyliezol na sedemtisícovku Čomolonzo. V nasledujúcom roku s J. Couzym vystúpili ako prví na Makalu, o dva dni ďalších sedem lezcov vrátane vedúceho "šťastnej" výpravy J. Franca.
Už v roku 1956 sa vrátil do Peru a zdolal Nevado Chacraraju, považovaný za nedobytný. V r. 1957 bol aktívny pri záchrannej akcii s sev. stene Eigeru. V r. 1962 uskutočnil prvý výstup na Jannu (napísal o tom knihu) a v tom istom roku ďalší prvovýstup na Nilgirí (7032 m). Po návrate sa ako horský vodca v Alpách dostal pod lavínu, klient zahynul. V r. 1964 viedol úspešnú expedíciu na Aljaške. Napísal knihu s provokatívnym názvom: Dobyvatelia zbytočného.
Aj so spolulezcom M. Martinettim zahynul v stene hory Gerbier, v masíve Vercors neďaleko rodného Grenoblu.
Referencie
- I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia, Šport 1989.
- A. Marec: Zóna odvahy, 1989.
- M. Herzog: Velké himálajské dobrodružství, 1988.
- J. Franco: Makalu, Osveta 1959.
Publikácie
- L. Terray: Les Conquérants de l'inutile, 1963.
- L. Terray, J. Franco: Bataille pour Le Jannu, 1965.