Bitýnia

Bitýnia (gr. Βιθυνία - Vithinía) je historický kraj na severe Anatólie, východne od Konštantínopolu. Hraničila na východe s Paflagóniou, s juhu s Frýgiou a Galatiou a zo západu so Tráciou. Najvýznamnejšie rieky sú Sangarios a Parthenios, nachádzajú sa tu aj rôzne jazerá a vrch Mýsios Olymbos (Mýssky Olymp), pri meste Prusa, ktorý má 2500 m.

Dejiny

Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z Grécka vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kr. sa tu usádzajú Gréci, medzi nimi hlavne Euboičania. Gréci tu založili veľkomestá ako Kalchedón, Herakleia Pontiké či Kios. Následne sa kraj dostal pod nadvládu Peržanov, ktorých odtiaľto vyhnal až Alexander Veľký v 3. storočí pred Kr. Následne v helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá ako Nikomedia (dnešný Izmit), Nikaia (dnešný Iznik)a Prusa (dnešná Bursa). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol Zipoetes. Významný kráľ bol aj Nikomedes I., ktorý bojoval so Seleukovcami a pozval do Anatólie Keltov, na pomoc proti Seleukovcom. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólií, od vtedy známej ako Galatia. Nikomedes IV. zanechal svoju ríšu v závete Rimanom, ktorí už kontrolovali Pergamon. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá tu boli Nikomedia a Herakleia Pontiké. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ [[|Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánsky Góti, ktorí plienili Rímske impérium z Krymu. Cisár Diokledián v rámci modernizovania rímskeho provinčného rozdelenia, začlenil územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo kresťanstvo a väčšina Grékov z Bitýnie boli v 3. storočí kresťania. V Nikomédií sídlil cisár Dioklecián a odvtedy tu žilo veľa rímskych cisárov. Sídlil tu aj Konštantín, keď porazil cisára Licinia. Ten uznal kresťanstvo a založil nové hlavné mesto, Konštantínopol, ktorý sa rozrástol aj na ázijské, bitýnske územie. V meste Nikaia sa uskutočnil prvý cirkevný koncil, pod záštitou cisára Konštantína a tu sa uzákonila pravoverná kresťanská cirkev a boli odmietnuté všetky iné kresťanské vyznania, ako aj arianizmus. V roku 395 sa toto územie stalo súčasťou Východorímskej ríše (Byzantská ríša). V Nikomédií a v Nikéi (Nikaia) boli postavené veľkolepé kostoly a po Konštantínopole a Alexandrií to boli najväčšie mestá v ríši. Koniec rozmachu prišiel až v 6. storočí, kedy mesto Nikomédiu postihlo zemetrasenie a bola obnovená už v oveľa menšej podobe. V tomto období sem tiež boli z Grécka presídlení Slovania, ktorí zaplavili veľkú časť Grécka a tak ich museli cisári presídlovať. Menšia časť Slovanov prišla aj sem. Slovania však spôsobovali problémy aj tu, a tak tu v nasledujúcom období cisári usadili viac gréckych obyvateľov, predovšetkým zo západnej Anatólie a z Grécka. Bitýnia bola vtedy začlenená do témy Optimation. Najdôležitejšie mesto bola Nikea. Z Bytýnie pochádzal slávny grécky filozof a historik byzantského obdobia, Michalis Psellos. V 11. storočí celú západnú Anatóliu dobyli Turci, ktorých však vyhnali križiaci, no tí tiež v roku 1204 dobyli Byzanciu a tak bytýnski Gréci založili veľkú maloázijskú ríšu, Nikajské cisárstvo s hlavným mestom v Nikei. Vládol tu rod Paleologovcov, ktorí neskôr vyhnali Európanov z Konštantínopolu a obnovili Byzantskú ríšu. V 15. storočí však Bithýniu opäť ovládli Turci, tentokrát Osmanskí, v Pruse urobili svoje hlavné mesto a odtiaľ dobyli európsku časť Byzancie. Na rozdiel od Konštantínopolu a juhozápadnej Anatólie tu grécke obyvateľstvo pomerne vo veľkom množstve prestúpilo na islam a tak sa poturčilo. V tomto období tu bola najvýznamnejšia Prusa (Bursa) a Nikea (Iznik). Gréci sa udržali predovšetkým vo veľkých mestách, ako Nikomidia (antická Nikomedia, turecký Izmit), Nikea (Iznik), Iraklia Pondikí (antická Herakleia Pontiké) v meste Chalkidón (antický Chalkedón) a v meste Mudaňa. Boli tu významné patriarcháty ortodoxného kresťanstva. Mesto Prusa, bola mesto, odkiaľ pochádzajú rôzne jedlá, ako napríklad grécky Gyros. Gréci opustili tieto územia až v r. 1923, po porážke gréckych vojsk Kemalom Attaturkom a následnej výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Anatólski Gréci sa usadili v Grécku. Následne boli tieto územia osídlené moslimami. Dnes sú najvýznamnejšie mestá tohto kraja Iznik a Bursa.

Zdroje

• Oi perioches tis Anatolias - Aristofanis Kaliontzidis