Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d št, wl |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc''' bol [[železnica|železničný]] systém v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] v okolí obce [[Smolenice]]. |
|||
| ⚫ | Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[ |
||
| ⚫ | Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[Majdan (Horné Orešany)|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a [[parný rušeň]] vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[Majdan (Horné Orešany)|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po [[Dobrá Voda (okres Trnava)|dobrovodské]] lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Bradlo]]. |
||
| ⚫ | V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[ |
||
| ⚫ | V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[Klokoč (vrch)|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Druhá viedla z Majdánu pod [[Záruby]] ([[14]] [[km]]). |
||
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] . |
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] . |
||
| Riadok 7: | Riadok 9: | ||
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode. |
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode. |
||
Úzkokoľajku zo závodu do [[Smolenice|Smoleníc]] a [[Dobrá Voda|Dobrej Vody]] stavali cudzinci. Boli to zväčša [[Poliaci]], [[Taliani]] a [[Chorváti]].Dokončená bolo až roku [[1920]]. Pred likvidáciou roku [[1960]] mala úzkokoľajka spolu [[70]] [[km]]. |
Úzkokoľajku zo závodu do [[Smolenice|Smoleníc]] a [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrej Vody]] stavali cudzinci. Boli to zväčša [[Poliaci]], [[Taliani]] a [[Chorváti]].Dokončená bolo až roku [[1920]]. Pred likvidáciou roku [[1960]] mala úzkokoľajka spolu [[70]] [[km]]. |
||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
Verzia z 16:20, 25. december 2008
Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc bol železničný systém v Malých Karpatoch v okolí obce Smolenice.
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská dráha s rozchodom 760 mm je rozvetvená v priestore lesov okolo Majdánu, medzi Hornými Orešanmi a Lošoncom, ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a parný rušeň vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom 600 mm, stýkajúca sa s lesnou železnicou na Majdáne a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce Sološnica na Kolovrátku až po dobrovodské lesy, kde siahala až takmer pod Bradlo.
V roku 1880 začal gróf Jozef Pálffy (1853 – 1920) v úzkej doline pod Majdánom pri Horných Orešanoch výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: octan vápenatý, kyselina octová a acetón. Vedľajším produktom bolo drevné uhlie. Jedna vetva viedla zo závodu k Hornej Parine ku Klokoču (14 km). Druhá viedla z Majdánu pod Záruby (14 km).
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 drezíny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov. Dve parné lokomotívy boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na Štiavničke pri Hronci ako fyzicky zachránený exponát múzea ČHŽ .
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode.
Úzkokoľajku zo závodu do Smoleníc a Dobrej Vody stavali cudzinci. Boli to zväčša Poliaci, Taliani a Chorváti.Dokončená bolo až roku 1920. Pred likvidáciou roku 1960 mala úzkokoľajka spolu 70 km.