Slovenská národná knižnica: Rozdiel medzi revíziami
d budova |
Novábudova SNK,história,úvod |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Slovenská národná knižnica''' sa takmer 190 rokov stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa. Je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancovna bernolákovskej a štúrovskej generácie, na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou súčasnej Slovenskej národnej knižnice. |
|||
⚫ | |||
⚫ | (SNK) je samostatná knižnica v [[Martin|Martine]], do roku 2000 súčasť Matice slovenskej. Vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941. Základ tvorila najmä knižnica [[Martin Hamuljak|M. Hamuljaka]] s 1 000 zväzkami a knižnica M. Rešetku. Slovenská národná knižnica sídli v [[Nová budova Matice slovenskej|novej budove Matice slovenskej]]. |
||
Spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku. [[Národniari]] vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK. |
Spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku. [[Národniari]] vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK. |
||
Riadok 10: | Riadok 12: | ||
* starostlivosť o historické knižničné fondy, |
* starostlivosť o historické knižničné fondy, |
||
* koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice. |
* koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice. |
||
==História== |
|||
1859 – knižný dar Martina Hamuljaka banskobystrickému gymnáziu so želaním, aby sa táto zbierka raz dostala do celonárodnej kultúrnej inštitúcie, napríklad Matice slovenskej |
|||
1863 – snahy novozaloženej Matice slovenskej o zhromažďovanie a ochranu národnej rukopisnej a tlačenej produkcie |
|||
1875 – po násilnom zatvorení Matice slovenskej ochabnutie snáh o vytvorenie národnej knižnice |
|||
1890 – významné aktivity Národného domu v Turčianskom Sv. Martine v zbierkotvornej činnosti |
|||
1893 – založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) |
|||
1919 – obnovenie činnosti Matice slovenskej (MS); budovanie dvoch veľkých zbierok rovnakého zamerania |
|||
1927 – zlúčenie Bibliotéky MS a Knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti |
|||
1941 – založenie spolkovej Slovenskej národnej knižnice (jej fond bol neskôr zlúčený s fondami MS); pri konštituovaní knižnice stáli viaceré významné osobnosti slovenského kultúrneho života (J. Škultéty, J. C. Hronský, A. A. Baník a iní) |
|||
1954 – MS sa zo zákona stáva národnou knižnicou a knihovedným ústavom |
|||
1975 – otvorenie novej budovy na martinskej Hostihore pre zbierky národnej knižnice (dnešné sídlo Slovenskej národnej knižnice) |
|||
1983 – nový štatút MS (vznik Slovenskej národnej knižnice v rámci MS) |
|||
1991 – zákon o MS kodifikoval jej funkciu ako národnú knižnicu Slovenska a Slovákov a ako národné bibliografické centrum |
|||
1997 – novým zákonom o MS sa táto inštitúcia stala verejnoprávnou, funkcie Slovenskej národnej knižnice sa vplyvom nejasných finančných pravidiel obmedzili, časť najdôležitejších funkcií bola so súhlasom vedenia MS prenesená do Univerzitnej knižnice v Bratislave |
|||
2000 – zákonom č. 183/2000 bolo Slovenskej národnej knižnici v Martine zabezpečené samostatné postavenie štátnej kultúrnej inštitúcie. |
|||
==Nová budova SNK== |
|||
{{hlavný článok|Nová budova Matice slovenskej}} |
|||
Postavená v rokoch 1964 až 1975, je dominantou mesta Martin. Objekt, 42-metrov vysoký a 110 dlhý má 14 podlaží a 10 000 štvorcových metrov plochy, bol postavený technológiou zdvíhaných stropov a je obložený betónovými fasádnymi obkladmi. |
|||
== Prístup == |
== Prístup == |
Verzia z 08:27, 28. december 2008
Slovenská národná knižnica sa takmer 190 rokov stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa. Je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancovna bernolákovskej a štúrovskej generácie, na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou súčasnej Slovenskej národnej knižnice.
(SNK) je samostatná knižnica v Martine, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej. Vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941. Základ tvorila najmä knižnica M. Hamuljaka s 1 000 zväzkami a knižnica M. Rešetku. Slovenská národná knižnica sídli v novej budove Matice slovenskej.
Spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku. Národniari vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK.
Od roku 1989 sa SNK venuje opäť aj spolkovej činnosti a jej prioritné úlohy sa stávajú napr. centrum výmeny zahraničných a domácich dokumentov. Budovanie centrálneho katalógu integrovanom v národnom knižničnom systéme. V súčasnosti je v SNK 3 000 000 knižničných jednotiek a každý rok pribúda 3 000 titulov.
Základné úlohy SNK
- starostlivosť o národný dokumentový fond – nielen nové dokumenty a ich získavanie, ale aj zachovanie pôvodných diel (mikrofilmy),
- starostlivosť o literatúru o Slovákoch a o Slovensku vydanú v zahraničí,
- starostlivosť o historické knižničné fondy,
- koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice.
História
1859 – knižný dar Martina Hamuljaka banskobystrickému gymnáziu so želaním, aby sa táto zbierka raz dostala do celonárodnej kultúrnej inštitúcie, napríklad Matice slovenskej 1863 – snahy novozaloženej Matice slovenskej o zhromažďovanie a ochranu národnej rukopisnej a tlačenej produkcie 1875 – po násilnom zatvorení Matice slovenskej ochabnutie snáh o vytvorenie národnej knižnice 1890 – významné aktivity Národného domu v Turčianskom Sv. Martine v zbierkotvornej činnosti 1893 – založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) 1919 – obnovenie činnosti Matice slovenskej (MS); budovanie dvoch veľkých zbierok rovnakého zamerania 1927 – zlúčenie Bibliotéky MS a Knižnice Muzeálnej slovenskej spoločnosti 1941 – založenie spolkovej Slovenskej národnej knižnice (jej fond bol neskôr zlúčený s fondami MS); pri konštituovaní knižnice stáli viaceré významné osobnosti slovenského kultúrneho života (J. Škultéty, J. C. Hronský, A. A. Baník a iní) 1954 – MS sa zo zákona stáva národnou knižnicou a knihovedným ústavom 1975 – otvorenie novej budovy na martinskej Hostihore pre zbierky národnej knižnice (dnešné sídlo Slovenskej národnej knižnice) 1983 – nový štatút MS (vznik Slovenskej národnej knižnice v rámci MS) 1991 – zákon o MS kodifikoval jej funkciu ako národnú knižnicu Slovenska a Slovákov a ako národné bibliografické centrum 1997 – novým zákonom o MS sa táto inštitúcia stala verejnoprávnou, funkcie Slovenskej národnej knižnice sa vplyvom nejasných finančných pravidiel obmedzili, časť najdôležitejších funkcií bola so súhlasom vedenia MS prenesená do Univerzitnej knižnice v Bratislave 2000 – zákonom č. 183/2000 bolo Slovenskej národnej knižnici v Martine zabezpečené samostatné postavenie štátnej kultúrnej inštitúcie.
Nová budova SNK
Postavená v rokoch 1964 až 1975, je dominantou mesta Martin. Objekt, 42-metrov vysoký a 110 dlhý má 14 podlaží a 10 000 štvorcových metrov plochy, bol postavený technológiou zdvíhaných stropov a je obložený betónovými fasádnymi obkladmi.
Prístup
SNK môže navštevovať každý občan Slovenska, len od veku 15 rokov. Cudzí štátny príslušník bez pobytu na Slovensku, nemá prístup do SNK.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- www.snk.sk oficiálna stránka