Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc: Rozdiel medzi revíziami
trasa |
pridaná a skrátená veta |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[Majdan (Horné Orešany)|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a [[parný rušeň]] vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[Majdan (Horné Orešany)|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po [[Dobrá Voda (okres Trnava)|dobrovodské]] lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Bradlo]]. |
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská [[dráha]] s rozchodom [[760]] [[mm]] je rozvetvená v priestore lesov okolo [[Majdan (Horné Orešany)|Majdánu]], medzi [[Horné Orešany|Hornými Orešanmi]] a [[Lošonec|Lošoncom]], ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a [[parný rušeň]] vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom [[600]] [[mm]], stýkajúca sa s lesnou železnicou na [[Majdan (Horné Orešany)|Majdáne]] a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce [[Sološnica]] na [[Kolovrátko|Kolovrátku]] až po [[Dobrá Voda (okres Trnava)|dobrovodské]] lesy, kde siahala až takmer pod [[Bradlo (vrch v Myjavskej pahorkatine)|Bradlo]]. |
||
V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevenné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[Klokoč (vrch)|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Z nej odbočovala pri hájovni [[Stará Bohatá |
V roku [[1880]] začal [[gróf]] [[Jozef Pálffy]] ([[1853]] – [[1920]]) v úzkej doline pod Majdánom pri [[Horné Orešany|Horných Orešanoch]] výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: [[octan vápenatý]], [[kyselina octová]] a [[acetón]]. Vedľajším produktom bolo [[drevenné uhlie]]. Jedna vetva viedla zo závodu k [[Horná Parina|Hornej Parine]] ku [[Klokoč (vrch)|Klokoču]] ([[14]] [[km]]). Z nej odbočovala pri hájovni [[Stará Bohatá]]. Druhá dôležitá vetva viedla z Majdánu okolo [[Jahodník|Jahodníka]] pod [[Záruby]] ([[14]] [[km]]). V [[1901]] -[[1903]] postavená trať až na [[Dobrá Voda (okres Trnava)|Dobrú Vodu]]. |
||
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] . |
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo [[6]] parných a [[5]] [[dieselová lokomotíva|dieselových lokomotív]], [[2]] drezíny, [[2]] osobné a [[140]] nákladných vozňov. Dve [[parná lokomotíva|parné lokomotívy]] boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na [[Štiavnička pri Hronci|Štiavničke pri Hronci]] ako fyzicky zachránený exponát múzea [[ČHŽ]] . |
||
Verzia z 11:29, 4. január 2009
Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc bol železničný systém v Malých Karpatoch v okolí obce Smolenice.
Jednalo sa o dva systémy. Lesná konská dráha s rozchodom 760 mm je rozvetvená v priestore lesov okolo Majdánu, medzi Hornými Orešanmi a Lošoncom, ktorá i skôr vznikla, ale i skôr zanikla a parný rušeň vlastne na nej nikdy nejazdil. Novší systém - trať s rozchodom 600 mm, stýkajúca sa s lesnou železnicou na Majdáne a majúca značne široký záber v krajine - od hranice chotára obce Sološnica na Kolovrátku až po dobrovodské lesy, kde siahala až takmer pod Bradlo.
V roku 1880 začal gróf Jozef Pálffy (1853 – 1920) v úzkej doline pod Majdánom pri Horných Orešanoch výstavbu chemického závodu, v ktorom sa suchou destiláciou malo spracúvať bukové drevo na výrobky: octan vápenatý, kyselina octová a acetón. Vedľajším produktom bolo drevenné uhlie. Jedna vetva viedla zo závodu k Hornej Parine ku Klokoču (14 km). Z nej odbočovala pri hájovni Stará Bohatá. Druhá dôležitá vetva viedla z Majdánu okolo Jahodníka pod Záruby (14 km). V 1901 -1903 postavená trať až na Dobrú Vodu.
Vo väčšine prameňov sa uvádza, že na priemyselnej železničke jazdilo 6 parných a 5 dieselových lokomotív, 2 drezíny, 2 osobné a 140 nákladných vozňov. Dve parné lokomotívy boli štvornápravové (Goliath a Ludko) a štyri trojnápravové (Republika, Pavlína, Lucia a Mena). Republika sa dnes nachádza na Štiavničke pri Hronci ako fyzicky zachránený exponát múzea ČHŽ .
Všetky horské dopravné trasy sa mierne zvažovali k závodu, čo umožňovalo samočinnú dopravu dreva. Prázdne súpravy vagónov vytiahli kone na svahy ku skládkam a odtiaľ naložené drevom išli zotrvačnosťou do hlavného skladu pri závode.
Úzkokoľajku zo závodu do Smoleníc a Dobrej Vody stavali cudzinci. Boli to zväčša Poliaci, Taliani a Chorváti.Dokončená bolo až roku 1920. Pred likvidáciou roku 1960 mala úzkokoľajka spolu 70 km.