Chloroplast: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
→‎Tvar a zloženie: opravená veta o histónoch chloroplastovej DNA
Riadok 5: Riadok 5:


== Tvar a zloženie ==
== Tvar a zloženie ==
Chloroplasty vyšších rastlín majú šošovkovitý tvar s dĺžkou 4 až 8 miktometrov a šírkou 2 až 5 mikrometrov. Od okolitého prostredia ich oddeľuje dvojitá membrána. Vnútorná membrána odškrcuje vačky (''tylakoidy''), ktoré obsahujú [[chlorofyl]]. Zhluky tylakoidov sa nazývajú graná. Vnútro chloroplastu vypĺňa základná hmota - ''stróma''. Fotosyntetická asimilácia je viazaná predovšetkým na vonkajšiu membránu chloroplastu. Chloroplasty obsahujú [[plastidová DNA|plastidovú DNA]], ktorá na rozdiel od [[jadrová DNA|jadrovej DNA]] obsahuje [[histón]]y. Keďže majú vlastnú DNA, vznikajú nezávisle na jadre delením už existujúcich chloroplastov. Hovoríme, že chloroplasty sú semiautonómne organely - majú určitý stupeň samostatnosti, podobne ako [[mitochondria|mitochondrie]].
Chloroplasty vyšších rastlín majú šošovkovitý tvar s dĺžkou 4 až 8 miktometrov a šírkou 2 až 5 mikrometrov. Od okolitého prostredia ich oddeľuje dvojitá membrána. Vnútorná membrána odškrcuje vačky (''tylakoidy''), ktoré obsahujú [[chlorofyl]]. Zhluky tylakoidov sa nazývajú graná. Vnútro chloroplastu vypĺňa základná hmota - ''stróma''. Fotosyntetická asimilácia je viazaná predovšetkým na vonkajšiu membránu chloroplastu. Chloroplasty obsahujú [[plastidová DNA|plastidovú DNA]], ktorá na rozdiel od [[jadrová DNA|jadrovej DNA]] neobsahuje [[histón]]y. Keďže majú vlastnú DNA, vznikajú nezávisle na jadre delením už existujúcich chloroplastov. Hovoríme, že chloroplasty sú semiautonómne organely - majú určitý stupeň samostatnosti, podobne ako [[mitochondria|mitochondrie]].


== Delenie chloroplastov ==
== Delenie chloroplastov ==

Verzia z 10:12, 5. január 2009

Rastlinné bunky obsahujúce chloroplasty

Chloroplast je bunková organela. Je to fotosynteticky aktívny zelený plastid nachádzajúci sa v zelených častiach rastlín, niektorých prvokov a rias. Najviac sú zastúpené v asimilačnom pletive listov.

Chloroplasty sa časom môžu zmeniť na fotosynteticky neaktívne chromoplasty, ale ich spätná premena na chloroplasty už nie je možná. Strata chloroplastu je nevratná. Nachádzajú sa iba v eukaryotických bunkách. V priemernom liste sa nachádza 70 miliónov buniek obsahujúcich 5.109 chloroplastov.

Tvar a zloženie

Chloroplasty vyšších rastlín majú šošovkovitý tvar s dĺžkou 4 až 8 miktometrov a šírkou 2 až 5 mikrometrov. Od okolitého prostredia ich oddeľuje dvojitá membrána. Vnútorná membrána odškrcuje vačky (tylakoidy), ktoré obsahujú chlorofyl. Zhluky tylakoidov sa nazývajú graná. Vnútro chloroplastu vypĺňa základná hmota - stróma. Fotosyntetická asimilácia je viazaná predovšetkým na vonkajšiu membránu chloroplastu. Chloroplasty obsahujú plastidovú DNA, ktorá na rozdiel od jadrovej DNA neobsahuje históny. Keďže majú vlastnú DNA, vznikajú nezávisle na jadre delením už existujúcich chloroplastov. Hovoríme, že chloroplasty sú semiautonómne organely - majú určitý stupeň samostatnosti, podobne ako mitochondrie.

Delenie chloroplastov

Podľa morfológie membránového systému a fyziológie delíme chloroplasty na 2 základné typy: