Heinrich Rickert: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 28: Riadok 28:
[[sv:Heinrich Rickert]]
[[sv:Heinrich Rickert]]
[[zh:海因里希·李凯尔特]]
[[zh:海因里希·李凯尔特]]
'''Heinrich Rickert''''''Tučný text'''
'''Heinrich Rickert'''
Diela: „Veda o kultúre a prírodná veda“
'''Diela:''' „Veda o kultúre a prírodná veda“
„Problém filozofie dejín“
„Problém filozofie dejín“



Verzia z 16:47, 6. január 2009

Heinrich Rickert (* 25. máj 1863 – † 25. júl 1936) bol nemecký filozof, spolu s W. Windelbandom hlavný predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva. Heinrich Rickert – žiak Windelbanda, vedy rozdelil na prírodné a kultúrne: - prírodné – vyjadrujú všeobecné zákonitosti, skúmajú prírodu; môžeme ju vnímať, ale nemôžeme jej rozumieť - kultúrne – kultúra je výtvorom človeka, človek jej dokáže rozumieť - metóda kultúrnych a prírodných vied sa odlišuje, prírodná veda zovšeobecňuje; kultúrna veda sa snaží individualizovať – hodnoty hľadáme v kultúre

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Heinrich Rickert Diela: „Veda o kultúre a prírodná veda“ „Problém filozofie dejín“

-rozlíšil svet na to, čo je reálne-ríša toho, čo je a na to, čo je ideálne – toho čo má byť -uvažoval, že ak existuje svet hodnôt a reálny svet ako je možné, že predsa len tvoria jeden svet – odpovedal, že tieto svety sa stretávajú v kultúre, v ktorej sa nachádzajú kultúrne statky, t.j. vedy, výtvory umenia, náboženstvo, ale aj rodina, štátne útvary, pričom v každom kultúrnom statku je skultúrnená nejaká človekom uznaná kultúra. V kultúrnych statkoch dochádza k zjednoteniu skutočnosti a platného. Dejiny sú uskutočňovaním hodnôt v kultúrnych statkoch, sú tvorbou ľudskej kultúry. Klasifikácia vied – 4 typy 1. mnomotetické zovšeobecňujúce vedy – fyzika mnomotetické individualizujúce vedy – geológia idiografické individualizujúce vedy – vedy o kultúre, histórii. Históriou sa zaoberal, hovoril, že IV vyberajú vzťahovaním k hodnotám relevantné javy a vytvárajú tak skutočnosť súvislosť, ktorú označovali ako historickú, viazanú na hodnoty. Až takto podľa R. vznikajú dejiny vo vlastnom slova zmysle, pretože bez hodnôt by nastal chaotický súvis udalostí idiografické zovšeobecňujúce vedy – filozofia dejín