Ulič: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
+ kat
Pridaný text, ktorý som našiel na stránke www.ulic.ocu.sk
Riadok 87: Riadok 87:


{{Slovenský výhonok}}
{{Slovenský výhonok}}

== Hitória ==
Obec bola založená na valašskom práve koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Niektoré pramene uvádzajú, že obec sa prvýkrát spomína pod názvom Ulicsa, ako majetok zemepána Eödönfy, čo však nie je doteraz hodnoverne overené.
Prvá doložiteľná správa pochádza z roku 1451, kedy dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) riešil dedičské záležitosti Drugethovcov týkajúce sa panstva Humenné, ktorého majetkovou súčasťou bol aj Ulič. Ďalšia zmienka o Uliči pochádza z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli v roku 1492 aj obyvatelia obce Ulič.

V 18. storočí vlastnili Ulič Szirmayovci, majetky tu mali Vandernathovci, neskôr princezná Beaufort Spontin Fridešová. V rokoch 1939 – 1944 vlastnil okolité lesy gróf Tielewinkler. V roku 1577 sa v obci nachádzal majer a 8 port. V roku 1612 sa spomína vodná píla, v rokoch 1660 a 1720 mlyn a 15 domácností, v roku 1787 mala obec 67 domov a v roku 1828 61 domov. Veľmi často sa pri mlynoch nachádzali aj vodné stupy (valchy). Tieto slúžili na splsťovanie ovčej vlny. V 18. storočí bol v strede obce vybudovaný pekný rozsiahly kaštieľsky areál s hospodárskymi budovami, záhradami a veľkým parkom. Malý poľovnícky kaštieľ bol v 19. storočí postavený na Valalštine.

Prvá vicinálna (štátna) cesta do Uliča bola postavená až koncom 19. storočia. Začínala vo Veľkom Bereznom a pokračovala do Zboja. V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla z Uliča, dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu. Prípojka smerovala z Uliča do Kolbasova. Slúžila nielen na prepravu drva, ale aj osôb, pošty a ostatného potrebného tovaru a materiálu. Jej fungovanie znamenalo výrazne zlepšenie spojenia obcí uličskej doliny s V. Bereznym, Užhorodom a ostatnými dedinami a mestečkami Užskej župy.
V roku 1934 bol v obci zaznamenaný štrajk lesných robotníkov.
Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1939 – 1944 súčasťou Maďarska.
Obec bola oslobodená 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.

Po vojne odišlo mnoho obyvateľov za prácou do Čiech. Takmer z každej rodiny odišli dvaja, až traja mladí ľudia. Niekoľko rodín odišlo z Uliča za úrodnou pôdou do okolia Kráľovského Chlmca. V roku 1947 aptovalo niekoľko rodín na Ukrajinu.
V roku 1947 bola v obci zriadená správa štátnych lesov. Prvá autobusová linka Snina – Ulič – Zboj, ešte po starej ceste, prechádzala obcou od 17. júla 1947. Výstavba novej cesty cez sedlo Karcaba sa začala v roku 1951. Doteraz je to jediná štátna cesta spájajúca obce uličskej doliny s okolitým svetom. V roku 1954 sa započalo s výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorá v nepravidelných intervaloch dodávala pre obec svetlo až do roku 1959, kedy bola obec napojená na štátnu energetickú sieť. V tom istom roku tu začala vyrábať aj malá tehelňa. Nachádzala sa na Hôrke (na Hurci) neďaleko súčasného futbalového ihriska.

Od šesťdesiatych rokov má obec postupne novú základnú školu, kultúrny dom, zdravotné stredisko, reštauráciu a nákupné stredisko, obecný vodovod a čističku odpadových vôd. V osemdesiatych rokoch pribudla k škole telocvičňa a stravovacia jedáleň, pri futbalovom ihrisku boli postavené šatne a tribúna. Od roku 1967 začal v obci vyrábať a zamestnávať ľudí z celej uličskej doliny drevospracujúci závod TVARONA, ktorý v obci pôsobí dodnes. Takmer tridsaťročnú tradíciu má v obci Lesopoľnohospodársky závod Ulič, ktorý od svojho vzniku (1.1.1973) začal obhospodarovať aj socializovanú poľnohospodársku pôdu dvanástich okolitých obcí.

Pamiatky
V staršej literatúre sa uvádza nález zlatého drôtu, ako jeden z dôkazov existencie ciest a prenikania kultúr z Ukrajiny na naše územie v dobe bronzovej.
Murovaný gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša.
Pamätná tabuľa Rudolfa Winera.

== Súčastnosť ==
Uličská dolina, najvýchodnejší cíp Slovenskej republiky je kraj bohatý na tradície, kultúru a jedinečné prírodné prostredie.
Pri hranici s Poľskom a Ukrajinou, v lone Bukovských vrchov a rozľahlých polonín, Vás očakáva deväť malebných dedín s pohostinným obyvateľstvom, s očarujúcim svetom rozkvitnutých dolín, strmých strání a hlbokých lesov, svetom pramenistých horských bystrín a skutočných oáz liečivého ticha.

Celková výmera uličskej doliny je 221 km² - z toho na Slovensku 207 km², t.j. 94%.
Uličská dolina patrí do dvoch klimatických oblastí – mierne teplej (do 800 m n.m.) a chladnej oblasti (nad 800 m n.m.). Teplotné pomery sú charakteristické miernym letom a pomerne dlhou zimou.

Dolina ponúka množstvo turistických aktivít v každom ročnom období. Počnúc možnosťami kvalitne strávenej individuálnej rodinnej dovolenky, cez hrebeňové etapové pochody, lyžiarskú turistiku, cykloturistiku a podobne. V obci Ulič je v zimnom období k dispozícii lyžiarsky vlek, ako aj veľmi dobrý terén pre bežecké športy. V lete sa uličská dolina stáva ideálnym prostredím pre rodinné oddychové a regeneračné vychádzky s možnosťou ubytovania a stravovania v ubytovni v obci Ulič a v penziónoch Kremenec a Stužica v Novej Sedlici.

Počas celého kalendárneho roka poskytuje obec Ulič návštevníkom ubytovacie zariadenia s kapacitou 50 lôžok. V zimnom období prevádzkuje obec lyžiarsky vlek.
Ekologická čistota prostredia umožňuje zber lestných plodov, predovšetkým húb, poskytuje možnosť kúpania v čistých vodách Zbojského potoka a Uličky. Návštevníci majú k dispozícii aj telocvične základných škôl v Uliči a Zboji a športové ihriská miestnych telovýchovných jednot.

Okrem športovo-oddychových možností ponúka uličská dolina zaujímavé kultúrno-historické pamiatky. Najznámejšie sú objekty ľudovej architektúry, bohatý je autentický folklór v tejto oblasti, ktorý sa uchováva dodnes. Prežíva predovšetkým prostredníctvom folklórnych slávností, ktoré sa tu tradične organizujú v letných mesiacoch. Napríklad folklórny kultúrno-športový festival v Uliči.

V obci sa nachádza murovaný gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša, neobarokový, postavený r. 1867, vymaľovaný v roku 1887 a opravený v roku 1927.

== Cirkev ==
V roku 1995 bol v lokalite „Za malou vodou“ dokončený nový pravoslávny kostol. Zaujímavé sú tunajšie božie muky – rozpjaťa (kríže), situované zväčša pri cestných komunikáciách. Najstarším z nich je kríž z roku 1902 pod gréckokatolíckym kostolom, ktorý dali postaviť miestni veriace.

== Samospráva ==
Starosta obce: Ján Holinka

Zástupca starostu: Ján Wiener

Poslanci OZ:
Barna Peter
Bunča Michal
Frič Ján,Mgr.
Hrib Mikuláš,Ing.
Stanko Ladislav
Šanta Michal
Wiener Ján

Hlavná kontrolórka: Mária Čopaková
== Prevzaté ==

[http://www.ulic.ocu.sk www.ulic.ocu.sk]


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 16:50, 10. január 2009

Ulič
obec
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Snina
Historický región Zemplín
Nadmorská výška 245 m n. m.
Súradnice 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,96111°S 22,42417°V / 48.96111; 22.42417
Rozloha 25,147 km² (2 515 ha)
Obyvateľstvo 1 017 (31. 12. 2005)
Hustota 40,44 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1451
Starosta Ján Holinka
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 067 67
Telefónna predvoľba +421-57
Kód 520934
EČV SV
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v obce v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Poloha v rámci Prešovského kraja (východ)
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.ulic.ocu.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ulič je obec na Slovensku v okrese Snina.

Hitória

Obec bola založená na valašskom práve koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Niektoré pramene uvádzajú, že obec sa prvýkrát spomína pod názvom Ulicsa, ako majetok zemepána Eödönfy, čo však nie je doteraz hodnoverne overené. Prvá doložiteľná správa pochádza z roku 1451, kedy dvorský sudca Ladislav z Pavloviec (nad Uhom) riešil dedičské záležitosti Drugethovcov týkajúce sa panstva Humenné, ktorého majetkovou súčasťou bol aj Ulič. Ďalšia zmienka o Uliči pochádza z obdobia pôsobenia zbojníckej družiny Fedora Hlavatého, ktorej členmi boli v roku 1492 aj obyvatelia obce Ulič.

V 18. storočí vlastnili Ulič Szirmayovci, majetky tu mali Vandernathovci, neskôr princezná Beaufort Spontin Fridešová. V rokoch 1939 – 1944 vlastnil okolité lesy gróf Tielewinkler. V roku 1577 sa v obci nachádzal majer a 8 port. V roku 1612 sa spomína vodná píla, v rokoch 1660 a 1720 mlyn a 15 domácností, v roku 1787 mala obec 67 domov a v roku 1828 61 domov. Veľmi často sa pri mlynoch nachádzali aj vodné stupy (valchy). Tieto slúžili na splsťovanie ovčej vlny. V 18. storočí bol v strede obce vybudovaný pekný rozsiahly kaštieľsky areál s hospodárskymi budovami, záhradami a veľkým parkom. Malý poľovnícky kaštieľ bol v 19. storočí postavený na Valalštine.

Prvá vicinálna (štátna) cesta do Uliča bola postavená až koncom 19. storočia. Začínala vo Veľkom Bereznom a pokračovala do Zboja. V roku 1908 bola dokončená úzkokoľajka zo Zabroďa, ktorá viedla z Uliča, dolinou Zbojského potoka, až nad Novú Sedlicu. Prípojka smerovala z Uliča do Kolbasova. Slúžila nielen na prepravu drva, ale aj osôb, pošty a ostatného potrebného tovaru a materiálu. Jej fungovanie znamenalo výrazne zlepšenie spojenia obcí uličskej doliny s V. Bereznym, Užhorodom a ostatnými dedinami a mestečkami Užskej župy. V roku 1934 bol v obci zaznamenaný štrajk lesných robotníkov. Počas druhej svetovej vojny bola obec v rokoch 1939 – 1944 súčasťou Maďarska. Obec bola oslobodená 26. októbra 1944. Banderovci tu 6. decembra 1945 zavraždili štyroch členov židovskej rodiny.

Po vojne odišlo mnoho obyvateľov za prácou do Čiech. Takmer z každej rodiny odišli dvaja, až traja mladí ľudia. Niekoľko rodín odišlo z Uliča za úrodnou pôdou do okolia Kráľovského Chlmca. V roku 1947 aptovalo niekoľko rodín na Ukrajinu. V roku 1947 bola v obci zriadená správa štátnych lesov. Prvá autobusová linka Snina – Ulič – Zboj, ešte po starej ceste, prechádzala obcou od 17. júla 1947. Výstavba novej cesty cez sedlo Karcaba sa začala v roku 1951. Doteraz je to jediná štátna cesta spájajúca obce uličskej doliny s okolitým svetom. V roku 1954 sa započalo s výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorá v nepravidelných intervaloch dodávala pre obec svetlo až do roku 1959, kedy bola obec napojená na štátnu energetickú sieť. V tom istom roku tu začala vyrábať aj malá tehelňa. Nachádzala sa na Hôrke (na Hurci) neďaleko súčasného futbalového ihriska.

Od šesťdesiatych rokov má obec postupne novú základnú školu, kultúrny dom, zdravotné stredisko, reštauráciu a nákupné stredisko, obecný vodovod a čističku odpadových vôd. V osemdesiatych rokoch pribudla k škole telocvičňa a stravovacia jedáleň, pri futbalovom ihrisku boli postavené šatne a tribúna. Od roku 1967 začal v obci vyrábať a zamestnávať ľudí z celej uličskej doliny drevospracujúci závod TVARONA, ktorý v obci pôsobí dodnes. Takmer tridsaťročnú tradíciu má v obci Lesopoľnohospodársky závod Ulič, ktorý od svojho vzniku (1.1.1973) začal obhospodarovať aj socializovanú poľnohospodársku pôdu dvanástich okolitých obcí.

Pamiatky V staršej literatúre sa uvádza nález zlatého drôtu, ako jeden z dôkazov existencie ciest a prenikania kultúr z Ukrajiny na naše územie v dobe bronzovej. Murovaný gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša. Pamätná tabuľa Rudolfa Winera.

Súčastnosť

Uličská dolina, najvýchodnejší cíp Slovenskej republiky je kraj bohatý na tradície, kultúru a jedinečné prírodné prostredie. Pri hranici s Poľskom a Ukrajinou, v lone Bukovských vrchov a rozľahlých polonín, Vás očakáva deväť malebných dedín s pohostinným obyvateľstvom, s očarujúcim svetom rozkvitnutých dolín, strmých strání a hlbokých lesov, svetom pramenistých horských bystrín a skutočných oáz liečivého ticha.

Celková výmera uličskej doliny je 221 km² - z toho na Slovensku 207 km², t.j. 94%. Uličská dolina patrí do dvoch klimatických oblastí – mierne teplej (do 800 m n.m.) a chladnej oblasti (nad 800 m n.m.). Teplotné pomery sú charakteristické miernym letom a pomerne dlhou zimou.

Dolina ponúka množstvo turistických aktivít v každom ročnom období. Počnúc možnosťami kvalitne strávenej individuálnej rodinnej dovolenky, cez hrebeňové etapové pochody, lyžiarskú turistiku, cykloturistiku a podobne. V obci Ulič je v zimnom období k dispozícii lyžiarsky vlek, ako aj veľmi dobrý terén pre bežecké športy. V lete sa uličská dolina stáva ideálnym prostredím pre rodinné oddychové a regeneračné vychádzky s možnosťou ubytovania a stravovania v ubytovni v obci Ulič a v penziónoch Kremenec a Stužica v Novej Sedlici.

Počas celého kalendárneho roka poskytuje obec Ulič návštevníkom ubytovacie zariadenia s kapacitou 50 lôžok. V zimnom období prevádzkuje obec lyžiarsky vlek. Ekologická čistota prostredia umožňuje zber lestných plodov, predovšetkým húb, poskytuje možnosť kúpania v čistých vodách Zbojského potoka a Uličky. Návštevníci majú k dispozícii aj telocvične základných škôl v Uliči a Zboji a športové ihriská miestnych telovýchovných jednot.

Okrem športovo-oddychových možností ponúka uličská dolina zaujímavé kultúrno-historické pamiatky. Najznámejšie sú objekty ľudovej architektúry, bohatý je autentický folklór v tejto oblasti, ktorý sa uchováva dodnes. Prežíva predovšetkým prostredníctvom folklórnych slávností, ktoré sa tu tradične organizujú v letných mesiacoch. Napríklad folklórny kultúrno-športový festival v Uliči.

V obci sa nachádza murovaný gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša, neobarokový, postavený r. 1867, vymaľovaný v roku 1887 a opravený v roku 1927.

Cirkev

V roku 1995 bol v lokalite „Za malou vodou“ dokončený nový pravoslávny kostol. Zaujímavé sú tunajšie božie muky – rozpjaťa (kríže), situované zväčša pri cestných komunikáciách. Najstarším z nich je kríž z roku 1902 pod gréckokatolíckym kostolom, ktorý dali postaviť miestni veriace.

Samospráva

Starosta obce: Ján Holinka

Zástupca starostu: Ján Wiener

Poslanci OZ: Barna Peter Bunča Michal Frič Ján,Mgr. Hrib Mikuláš,Ing. Stanko Ladislav Šanta Michal Wiener Ján

Hlavná kontrolórka: Mária Čopaková

Prevzaté

www.ulic.ocu.sk

Externé odkazy

Šablóna:Geolinky-Európa-mesto