Brigita Schmögnerová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 08:44, 12. január 2009

Šablóna:Prezident Brigita Schmögnerová, rodená Petrášová (* 17. november 1947, Bratislava) je slovenská politička.

V rokoch 1966-1971 absolvovala štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala Prírodovedeckú fakultu UK (odbor matematická štatistika). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach, krátko aj na Georgetownskej univerzite vo Washingtone). V rokoch 1976-79 pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu SAV.

Po Nežnej revolúcii sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu (1990-92). V marci 1994 bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej Moravčíkovej vlády (za SDĽ), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou NR SR - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar 1998 bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na prezidenta v treťom kole volieb.

Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala ministerkou financií. Počas funkčného obdobia varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov. V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom strany Pavlom Koncošom^[1], ten napokon v januári 2002 žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ (čo premiér Mikuláš Dzurinda odmietol). Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident Rudolf Schuster 29. januára prijal. Na poste ministra ju nahradil František Hajnovič. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ Milanom Ftáčnikom a Petrom Weissom založila Sociálnodemokratickú alternatívu, v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.

Je vydatá, má dospelého syna.

Externé odkazy

Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 V rokoch [[1966]]-[[1971]] absolvovala štúdium na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej]] v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckú fakultu UK]] (odbor [[matematická štatistika]]). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v [[Atény|Aténach]], krátko aj na Georgetownskej univerzite vo [[Washington D.C.|Washingtone)]]. V rokoch [[1976]]-[[1979|79]] pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]].
-V období po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu ([[1990]]-[[1992|92]]). V marci [[1994]] bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej [[Jozef Moravčík|Moravčíkovej]] vlády (za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]), po parlamentných voľbách o niekoľko mesiacov sa stala poslankyňou [[NR SR]] - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar [[1998]] bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na [[prezident]]a v treťom kole volieb.
+Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu ([[1990]]-[[1992|92]]). V marci [[1994]] bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej [[Jozef Moravčík|Moravčíkovej]] vlády (za [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]]), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou [[NR SR]] - členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar [[1998]] bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na [[prezident]]a v treťom kole volieb.
 Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala [[Ministerstvo financií SR|ministerkou financií]]. Počas funkčného obdobia varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov. V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom strany [[Pavel Koncoš|Pavlom Koncošom]]<sup> [http://www.slobodka.org/programs/ekonomika/2002/01/20020122040841.asp]</sup>, ten napokon v januári [[2002]] žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ (čo premiér [[Mikuláš Dzurinda]] odmietol). Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident [[Rudolf Schuster]] [[29. január]]a prijal. Na poste ministra ju nahradil [[František Hajnovič]]. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ [[Milan Ftáčnik|Milanom Ftáčnikom]] a [[Peter Weiss|Petrom Weissom]] založila [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratickú alternatívu]], v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie [[OSN]] v [[Ženeva|Ženeve]].