Vnútorná energia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Martin88 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 6: Riadok 6:
* fyzikálno-tepelná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe [[molekula|molekúl]], čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a [[energia kmitania|energii kmitania]] molekúl, ako aj na medzimolekulárnych [[chemická väzba|interakčných silách]]
* fyzikálno-tepelná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe [[molekula|molekúl]], čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a [[energia kmitania|energii kmitania]] molekúl, ako aj na medzimolekulárnych [[chemická väzba|interakčných silách]]
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[štiepenie jadra|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]].
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[Štiepenie atómových jadier|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]].
* napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych [[dipól]]ov a indukovanej [[polarizácia|polarizácie]] s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami
* napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych [[dipól]]ov a indukovanej [[polarizácia|polarizácie]] s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami



Verzia z 17:28, 22. január 2009

Vnútorná energia (znacka U) je pojem z prvého termodynamického zákona. Vnútorná energia je energia ktorá vyjadruje obsah energie „viazanej“ v látke. Jej absolútna hodnota nie je známa, pri chemických energetických bilanciách sa prihliada iba na jej zmenu pri reakcii (∆ U).

Je to stavová veličina definovaná ako U = W - Wp - Wk (kde W je celková energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wp je polohová energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wk je kinetická energia (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri ideálnom plyne a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od teploty.

Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími poľami). Pozostáva z týchto častí:

  • fyzikálno-tepelná časť (tepelná energia) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe molekúl, čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a energii kmitania molekúl, ako aj na medzimolekulárnych interakčných silách
  • chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. väzbovej energie, ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri horení v podobe tepelnej energie
  • jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v atómových jadrách, a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, štiepení a fúzii jadra.
  • napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych dipólov a indukovanej polarizácie s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami