Eurovision Song Contest

Krajiny, ktoré sa zúčastnili súťaže

Ruský spevák Dima Bilan počas vystúpenia s piesňou „Believe“, ktorá sa stala víťaznou piesňou na Eurovízii 2008 v Belehrade

Marija Šerifović spieva svoju víťaznú pieseň „Molitva“ na finále Eurovízie 2007.

Kontroverzné vystúpenie Verky Serďučky „Dancing Lasha Tumbai“ na Eurovízii 2007.

Eurosong alebo staršie Veľká cena Eurovízie (po anglicky Eurovision Song Contest, po francúzsky Concours Eurovision de la Chanson; angl. pôvodne Eurovision Grand Prix, franc. do roku 1966 aj Grand Prix Eurovision de la Chanson Européenne; neformálne skrátene Eurovision - po slovensky Eurovízia) je každoročná súťaž pesničiek organizovaná od roku 1956 Európskou vysielaciou úniou (EBU) a môže sa jej zúčastniť každý aktívny člen tejto únie (aktívny znamená, že je jej členom a zároveň je súčasťou európskeho vysielacieho priestoru, alebo je členom Rady Európy). Finále súťaže sa väčšinou koná v májovú sobotu o 19.00 svetového času (21.00 európskeho letného času).

Pravidlá

Princíp súťaže

Každá zúčastnená krajina si v národnom kole vyberie jedného zástupcu, ktorý ju bude reprezentovať na súťaži. Ten pokračuje nasledovne:

• ak reprezentuje jednú z krajín Big 4 ("Veľkej štvorky" - Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko a Nemecko - členovia EBU, ktorý najviac finančne prispievajú na jej fungovanie) postupuje priamo do finále
• ak minulý rok vyhrala Eurovíziu, postupuje taktiež priamo do finále (do roku 2007 toto platilo pre prvých desať krajín)
• v prípade, že nespĺňa ani jednu z týchto podmienok postupuje do jedného z dvoch semifinále, ktoré sa koná v utorok a štvrtok pred finále. Semifinalisti odspievajú svoje piesne a na základe diváckeho hlasovania 20 z nich postúpi do finále. Semifinále sa zaviedlo až v roku 2004, predtým všetci postupovali priamo do finále.

Vo finále sa stretne všetkých 25 interpretov, ktorý svoje piesne odspievajú. Následne sa v každej krajine z ktorej je možné hlasovať spustí divácke hlasovanie, ktoré trvá presne 14 minút (tento čas je vyplnený hudobnými a inými vystúpeniami). Po ňom každá z nich na základe hlasovania v danej krajine udelí interpretom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, alebo 12 bodov (prvý v poradí získa 12 bodov, 10-ty v poradí 1, krajiny umiestnené na 11-tom a nižšom mieste nezískavajú žiadne body). Body sa zrátajú a interpret s najvyšším počtom bodov vyhráva. Žiadna krajina nemôže dať body sama sebe.

Princíp národného kola si môže zvoliť každý vysielateľ sám.

Hosťujúca televízia

Od roku 1959 súťaž hosťuje (pripravuje) člen EBU z tej krajiny, z ktorej je víťaz predchádzajúceho ročníka (napr. keďže tento rok zvíťazilo Rusko, budúci rok bude Eurovíziu hosťovať ruská verejnoprávna televízia Channel One Russia). Súťaž sa vačšinou koná v hlavnom meste danej krajiny (teda budúci rok v Moskve) - toto však nie je pravidlom, predovšetkým v prípade, že krajina vyhrá dva krát za kratší čas sa väčšinou uskutoční druhé vydanie v nejakom inom meste danej krajiny. Z pravidla existujú aj výnimky kedy Eurovíziu nehosťovala víťazná krajina:

• 1960 - súťaž hosťovala BBC v Londýne, pretože Holandsko (víťaz Eurovision Song Contest 1959) hosťovanie odmietlo. Spojené kráľovstvo bola vybraná nakoľko v roku 1959 skončilo druhé.
• 1963 - súťaž hosťovala BBC v Londýne, pretože Francúzsko (víťaz Eurovision Song Contest 1962) hosťovanie odmietlo. Spojené kráľovstvo síce skončilo až štvrté, ale Monako a Luxembursko (druhé a tretie miesto) to odmietli tiež.
• po remíze v roku 1969 (pozri Prehľad víťazov) hosťovala Eurovíziu v roku 1970 NOS v Amsterdame
• 1972 - súťaž hosťovala BBC v Edinburghu, pretože Monako nebolo schopné zabezpečiť vhodné priestory a tak právo hosťovania "darovalo" Spojenému kráľovstvu.
• 1974 - súťaž hosťovala BBC v Brightone, nakoľko Luxemburg hosťovanie odmietol. Spojené kráľovstvo bolo zvolené "zo zvyku".
• 1980 - súťaž hosťovala NOS v Hágu po tom ako izraelská IBA odmietla hosťovanie nakoľko deň zvolený pre súťaž bol v Izraeli pamätný deň. Nemecko (na druhom mieste) hosťovanie taktiež odmietlo a tak bolo ponúknuté viacerím televíziam (vrátane BBC) avšak tie to odmietli a tak hosťovanie získala NOS.

Spievanie naživo a orchester

Všetky vokály musia byť spievané naživo (okrem nesúťažných vystúpení). Do roku 1998 musela hosťujúca televízia zabezpečiť živý orchester, pričom do roku 1973 musel všetku hudbu hrať on. Od tohto roku už boli povolené aj prednahraté stopy, no všetky použité nástroje museli byť na pódiu a orchester imitoval hru na nich. Táto podmienka bola v roku 1997 zrušená.

Jazyky

Jazyky v ktorých je povolené spievať sa v priebehu súťaže menili niekoľkokrát.

• do roku 1965 nebolo žiadne jazykové obmedzenie
• od roku 1966 do roku 1972 museli interpreti spievať v oficiálnom jazyku krajiny, ktorú reprezentovali
• od roku 1973 do roku 1976 bolo jazykové obmedzenie zrušené
• od roku 1977 do roku 1998 museli interpreti opäť spievať v jazyku krajiny, ktorú reprezentovali
• od roku 1999 je opäť povolený ľubovoľný jazyk

Od roku 2000 vždy vyhrávali piesne v anglickom jazyku (víťazná pieseň Eurovízie 2004 „Wild Dances“ od Ruslany obsahovala aj ukrajinské pasáže, väčšina piesne však bola po anglicky). Tento trend narušila v roku 2007 Marija Šerifović, ktorej víťazná pieseň „Molitva“ bola v jej rodnom jazyku - srbčine. V roku 2008 však opäť vyhrala pesníčka v angličtine.

Vysielanie

Televízie musia Eurovíziu vysielať ako celok - všetky pesníčky, celé hlasovanie a nesúťažné vystúpenia. Výnimkou je prestávka určená na reklamu, ktorú môžu (ale nemusia) využiť. V prípade nevyužitia preberajú prestávkový program z dejiska súťaže. Reklamné prestávky bývajú väčšinou po polovici súťažných vystúpení a medzi uzavretím hlasovania a vyhlasovaním výsledkov.

Dĺžka piesne

V prvom ročníku (1956) nebolo žiadne obmedzenie dĺžky piesne. V roku 1957 bola odporúčená dĺžka 3 a pol minúty, od roku 1962 je prikázaná dĺžka piesní 3 minúty z dôvodu možnosti vymerania dĺžky programu ešte pred semifinále. Súťažiaci často vydávajú aj dlhšie verzie piesní, pričom pre účely súťaže použijú skrátenú verziu.

Ostatné pravidlá

• Neexistuje žiadne globálne obmedzenie národnosti, alebo štátneho občianstva interpretov a skladateľov (vďaka tomu napr. v roku 1968 reprezentoval Rakúsko Karel Gott). Mnohé televízie však v národných kolách väčšinou tieto faktory obmedzujú na svojich občanov, prípadne osoby s národnosťou v danej krajine.
• Od roku 1957 do roku 1970 boli povolení iba sólisti a duety. Následne sa obmedzenie zrušilo, od roku 1971 je však povolených maximálne 6 ľudí na pódiu počas vystúpenia.
• Vystúpenie a texty nesmú znižovať úroveň súťaže.
• Všetky osoby na pódiu musia mať aspoň 16 rokov.

Hlasovanie

Hlasovanie v súťaži sa menilo v priebehu súťaže niekoľko krát. Súčasný systém sa používa od roku 1975. Systém bodovania sa nachádza v časti Pravidlá -> Princíp súťaže.

V minulosti body udeľovala porota, v roku 1997 otestovali Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Spojené kráľovstvo telefonické hlasovanie. Testy boli úspešné a od roku 1998 je využívané vo všetkých hlasujúcich krajinách. Neskôr sa postupne vo vybraných krajinách spúštalo aj SMS hlasovanie.

Žiadna krajina nemôže hlasovať za seba!

Oznamovanie výsledkov

Oznamovanie výsledkov prebieha tak, že moderátori sa spájajú so štúdiami hlasujúcich televízií. Z nich moderátor televízie oznámi výsledky. Do roku 1993 sa používala telefonická linka, od roku 1994 sa spájajú cez videolinky, vďaka čomu je pri vyhlasovaní na obraze aj moderátor hlasujúcej televízie.

Až do roku 2003 sa s krajinami spájalo v rovnakom poradí v akom boli vystúpenia, kedže však v roku 2004 bolo zavedené semifinále, ktorého účastnícke krajiny tiež hlasujú, bolo toto pravidlo zrušené. V roku 2004 bolo poradie určené na základe ISO kódov, v roku 2005 najprv výsledky oznámili nepostupujúce krajiny v takom poradí v akom vystupovali v semifinále a následne postupujúce krajiny v takom poradí v akom spievali na finálovom večeri. V rokoch 2006 a 2007 bolo poradie vyhlasovania výsledkov náhodné. Výnimka bola v rokoch 1971 - 1973, kedy každá krajina posielala na večer dvoch porotcov, ktorý výsledky svojej krajiny vyhlásili v priamom prenose. Výnimkou bol aj prvý Eurovision Song Contest, na ktorom neboli výsledky vyhlasované postupne, ale bolo len vyhlásené, že vyhralo Švajčiarsko.

Do roku 2005 sa všetky body čítali postupne, od roku 2006 sa však pre zrýchlenie rozhodlo, že body 1 - 7 budú zobrazené naraz a potom sa už budú čítať postupne len body 8, 10 a 12.

Prípad remízy

V roku 1969 získali najvyšší počet bodov až štyri krajiny. Keďže neexistovalo pravidlo, ako postupovať, boli za víťaza označené všetky štyri krajiny. To rozhnevalo nevýherné krajiny, pričom Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a Portugalsko sa na protest v roku 1970 súťaže nezúčastnili.

EBU následne vytvorila pravidlo pre prípad remízy. V takejto situácií rozhoduje koľko krát získala krajina 12 bodov (to znamená, že napríklad ak by Ukrajina a Rusko získali rovnaký počet bodov, ale Ukrajine by 12 bodov udelilo viac krajín, víťazom je Ukrajina). Ak napriek tomu zostáva remíza, postupuje sa rovnako, avšak s 10 bodmi, ak aj vtedy zostáva remíza tak s 8 bodmi. V extrémne nepravdepodobnej situácií, že by naďalej bola remíza víťazom sú všetky krajiny. Toto pravidlo platí len pre prvé miesto finále a desiate miesto semifinále, v ostatných miestach môže byť remíza.

Slovensko na Eurovision Song Contest

Slovensko sa súťaže zúčastnilo štyri razy a to v rokoch 1993, 1994, 1996 a 1998 s týmito piesňami:

Rok	Umiestnenie	Interpret	Pieseň
1993	nekvalifikovalo sa	Elán	„Amnestia na neveru“
1994	19	Tublatanka	„Nekonečná pieseň“
1996	18	Marcel Palonder	„Kým nás máš“
1998	21	Katarína Hasprová	„Modlitba“
2009	-	Ešte nevybratý	Ešte nevybratý

V roku 2009 v Moskve sa opäť zúčastní aj Slovensko. Pieseň bude vybratá divákmi pomocou hlasovania a musí byť v slovenskom jazyku. Národné finále bude odvysielané 8. marca 2009.

Prehľad víťazov

1956	Švajčiarsko	„Refrain“	Lys Assia
1957	Holandsko	„Net Als Toen“	Corry Brokken
1958	Francúzsko	„Dors, Mon Amour“	André Claveau
1959	Holandsko	„Een Beetje“	Teddy Scholten
1960	Francúzsko	„Tom Pillibi“	Jacqueline Boyer
1961	Luxembursko	„Nous Les Amoureux“	Jean-Claude Pascal
1962	Francúzsko	„Un Premier Amour“	Isabelle Aubret
1963	Dánsko	„Dansevise“	Grethe & Jørgen Ingmann
1964	Taliansko	„Non ho l'età“	Gigliola Cinquetti
1965	Luxembursko	„Poupée de cire, poupée de son“	France Gall
1966	Rakúsko	„Merci Chérie“	Udo Jürgens
1967	Spojené kráľovstvo	„Puppet On A String“	Sandie Shaw
1968	Španielsko	„La, la, la“	Massiel
1969	Španielsko	„Vivo Cantando“	Salomé
	Spojené kráľovstvo	„Boom Bang-a-Bang“	Lulu
	Holandsko	„De Troubadour“	Lennie Kuhr
	Francúzsko	„Un banc, un arbre, une rue“	Frida Boccara
1970	Írsko	„All Kinds Of Everything“	Dana
1971	Monako	„Un banc, un arbre, une rue“	Séverine
1972	Luxembursko	„Après Toi“	Vicky Leandros
1973	Luxembursko	„Tu Te Reconnaîtras“	Anne-Marie David
1974	Švédsko	„Waterloo“	ABBA
1975	Holandsko	„Ding-A-Dong“	Teach-In
1976	Spojené kráľovstvo	„Save Your Kisses For Me“	Brotherhood of Man
1977	Francúzsko	„L'Oiseau Et L'Enfant“	Marie Myriam
1978	Izrael	„A-Ba-Ni-Bi“	Izhar Cohen & Alphabeta
1979	Izrael	„Hallelujah“	Gali Atari & Milk and Honey
1980	Írsko	„What's Another Year?“	Johnny Logan
1981	Spojené kráľovstvo	„Making Your Mind Up“	Bucks Fizz
1982	Nemecko	„Ein Bisschen Frieden“	Nicole
1983	Luxembursko	„Si la vie est cadeau“	Corinne Hermès
1984	Švédsko	„Diggi-Loo Diggi-Ley“	Herreys
1985	Nórsko	„La det swinge“	Bobbysocks
1986	Belgicko	„J'aime la vie“	Sandra Kim
1987	Írsko	„Hold Me Now“	Johnny Logan
1988	Švajčiarsko	„Ne partez pas sans moi“	Céline Dion
1989	Juhoslávia	„Rock Me“	Riva
1990	Taliansko	„Insieme: 1992“	Toto Cutugno
1991	Švédsko	„Fångad av en stormvind“	Carola
1992	Írsko	„Why Me“	Linda Martin
1993	Írsko	„In Your Eyes“	Niamh Kavanagh
1994	Írsko	„Rock 'n' Roll Kids“	Paul Harrington & Charlie McGettigan
1995	Nórsko	„Nocturne“	Secret Garden
1996	Írsko	„The Voice“	Eimear Quinn
1997	Spojené kráľovstvo	„Love Shine A Light“	Katrina and the Waves
1998	Izrael	„Diva“	Dana International
1999	Švédsko	„Take Me to Your Heaven“	Charlotte Perrelli
2000	Dánsko	„Fly On The Wings Of Love“	Olsen Brothers
2001	Estónsko	„Everybody“	Tanel Padar, Dave Benton & 2XL
2002	Lotyšsko	„I Wanna“	Marie N
2003	Turecko	„Everyway That I Can“	Sertab Erener
2004	Ukrajina	„Wild Dances“	Ruslana
2005	Grécko	„My Number One“	Elena Paparizou
2006	Fínsko	„Hard Rock Hallelujah“	Lordi
2007	Srbsko	„Molitva“	Marija Šerifović
2008	Rusko	„Believe“	Dima Bilan

Účasť

V nasledujúcej tabuľke je prehľad debutov jednotlivých štátov na súťaži:

Rok	Debutujúci štát
1956	Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko
1957	Rakúsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo
1958	Švédsko
1959	Monako
1960	Nórsko
1961	Fínsko, Španielsko, Juhoslávia
1964	Portugalsko
1965	Írsko
1971	Malta
1973	Izrael
1974	Grécko
1975	Turecko
1980	Maroko
1981	Cyprus
1986	Island
1993	Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Slovinsko
1994	Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko
1998	Macedónsko
2000	Litva
2003	Ukrajina
2004	Albánsko, Andorra (štát), Bielorusko, Srbsko a Čierna Hora
2005	Bulharsko, Moldavsko
2006	Arménsko
2007	Česko, Gruzínsko, Čierna Hora, Srbsko
2008	Azerbajdžan, San Maríno

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému veľká cena Eurovízie.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka súťaže (po anglicky)
• Oficiálna slovenská stránka súťaže (po anglicky)