Grafický formát: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika |
štylistika |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Pod pojmom '''grafická informácia''' v [[osobný počítač|počítač]]ovej terminológii rozumieme spôsob a metódu zaznamenania vizuálneho obrazu - [[grafika|grafiky]], [[kresba|kresby]], [[fotografia|fotografie]] a pod. v digitálnom (binárnom) tvare, teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou výpočtovej techniky. |
Pod pojmom '''grafický formát''' alebo '''grafická informácia''' v [[osobný počítač|počítač]]ovej terminológii rozumieme spôsob a metódu zaznamenania vizuálneho obrazu - [[grafika|grafiky]], [[kresba|kresby]], [[fotografia|fotografie]] a pod. v digitálnom (binárnom) tvare, teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou výpočtovej techniky. |
||
Vo všeobecnosti sa pre zápis grafickej informácie používajú dve metódy |
Vo všeobecnosti sa pre zápis grafickej informácie používajú dve metódy |
||
Verzia z 10:16, 28. január 2009
Pod pojmom grafický formát alebo grafická informácia v počítačovej terminológii rozumieme spôsob a metódu zaznamenania vizuálneho obrazu - grafiky, kresby, fotografie a pod. v digitálnom (binárnom) tvare, teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou výpočtovej techniky.
Vo všeobecnosti sa pre zápis grafickej informácie používajú dve metódy
- Rastrová grafika. Na obrázok sa hľadí ako na sieť (raster) veľmi malých štvorcov - pixelov, uložených v pevných riadkoch a stĺpcoch. Rozmer každého obrázka je pre počítač počet pixelov na šírku x počet pixelov na výšku. Pre každý pixel (štvorček) je nutné okrem polohy (riadok a stĺpec) zakódovať aj farbu, resp. ďalšie parametre napr. priehľadnosť. Výhodou tejto metódy je možnosť relatívne presného opisu aj veľmi nesúrodého a zložitého objektu, nevýhodou je výsledná veľkosť súboru. Čím je vyššia presnosť zachytenia vernosti originálu, tým je potrebné väčšie rozlíšenie a tým je aj väčší výsledný súbor. Pre reprodukciu rastrovej grafiky musí byť vstupné rozlíšenie obrázku ekvivalentné výstupnému rozlíšeniu reprodukčného zariadenia (napr. tlačiarne), inak dochádza ku strate kvality výstupu.
- Vektorová grafika. Na obrázok sa pozerá ako na zoskupenie objektov (alebo ich častí), ktoré sa dajú nakresliť pomocou matematických vzorcov a funkcií. Tieto objekty majú svoje vlastnosti napr. - polohu na obrázku, veľkosť, farbu, priehľadnosť povrchu, lesklosť povrchu a pod. Tieto vlastnosti sú vstupnými parametrami (vektormi) matematických vzorcov a funkcií, pomocou ktorých sa objekty opíšu (vykreslia). Vstupné rozlíšenie je dané len zložitosťou a detailnosťou matematického opisu, výstupné rozlíšenie nie je tak závislé na vstupnom rozlíšení, ako je tomu u rastrovej grafiky. Pre jednoduché objekty - kružnica, štvorec, trojuholník, krivka alebo pre zloženiny týchto objektov a pod. je možný jednoznačný a stopercentný zápis pomocou matematických rovníc. V takomto prípade je možné z vektorovej grafiky vytvoriť ľubovoľnú zväčšeninu bez straty kvality výstupu.