Ferdinand II. (Aragónsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Na úpravu}}
{{bezzdroja}}
{{bezzdroja}}
[[Image:Ferdinand of Aragon.jpg|thumb|200px|left|Ferdinand, dielo nzenámeho autora, asi 1520]]

'''Ferdinand II.''' zvaný '''Katolícky''' (*[[10. marec]] [[1452]], [[Sos]] - †[[23. január]] [[1516]], [[Madrigalejo]]) bol kráľ aragónsky, sicílsky, kastílsky (ako Ferdinand V.), neapolský, sardínsky a navarský. Bol synom aragónskeho kráľa [[Jána II.]] a jeho druhej manželky Juany Enriquez.
'''Ferdinand II.''' zvaný '''Katolícky''' (*[[10. marec]] [[1452]], [[Sos]] - †[[23. január]] [[1516]], [[Madrigalejo]]) bol kráľ aragónsky, sicílsky, kastílsky (ako Ferdinand V.), neapolský, sardínsky a navarský. Bol synom aragónskeho kráľa [[Jána II.]] a jeho druhej manželky Juany Enriquez.



Verzia z 22:10, 2. február 2009

Šablóna:Bezzdroja

Ferdinand, dielo nzenámeho autora, asi 1520

Ferdinand II. zvaný Katolícky (*10. marec 1452, Sos - †23. január 1516, Madrigalejo) bol kráľ aragónsky, sicílsky, kastílsky (ako Ferdinand V.), neapolský, sardínsky a navarský. Bol synom aragónskeho kráľa Jána II. a jeho druhej manželky Juany Enriquez.

V roku 1469 sa oženil s následníčkou kastílskeho trónu Izabelou I. Kastílskou. Po smrti svojho otca v roku 1479 sa ujal vlády v Aragónsku. V roku 1492 spoločne s Izabelou dobili Granadu – posledný emirát na Pyrenejskom polostrove, čím zjednotili Španielsko. Za vyhnanie Arabov dostali od pápeža titul katolíckych panovníkov. Čoskoro na to sa medzi Ferdinandom a Ľudovítom XII. Francúzskym rozpútal konflikt o Neapolsko. Tento konflikt skončil Granadským mierom v roku 1504 a Ferdinand bol korunovaný za neapolského kráľa.

21. augusta 1496 sa uskutočnila dvojitá svadba: Juana Kastílska (Jana Šialená), sa vydala za Filipa Pekného, a jej brat, následník trónu Don Juan, sa oženil s Margarétou Habsburgskou. Následník trónu ale zomrel 4. októbra 1497 a dieťa, ktoré čakala Margaréta sa narodilo mŕtve, a Jana sa tak stala následníčkou kastílskeho trónu. Po jej smrti sa stal španielskym kráľom Karol, jej najstarší syn, a tak sa na španielsky trón dostali Habsburgovci.

Odkaz

Spoločne s Izabelou urobili zo Španielska jednu z najsilnejších krajín Európy.

Deti

S Izabelou (1451 - 1504) mali deti:

Izabela (1470 - 1498) ∞ 1490 Alfons (1475 - 1491), portugalský následník trónu, ∞ 1497 portugalský kráľ Manuel I. Šťastný

Ján (1478 - 1497), španielský následník trónu ∞ 1496 Margaréta Habsburská (1480 - 1530)

Jana I. Šialená (1479 - 1555), kastílská kráľovná ∞ 1496 flámsky gróf Filip I. Habsburský, zvaný Pekný

Mária Aragónska (1482 - 1517) ∞ 1500 portugalský kráľ Manuel I. Šťastný

Katarína Aragónska (1485 - 1536) ∞ 1501 následník anglického trónu Artur Tudor, ∞ 1509 anglický kráľ Henrich VIII. Tudor

Ďalších päť detí zomrelo pri narodení, alebo krátko potom.


S druhou manželkou grófkou Germaine de Foxi, neterou kráľa Ľudovíta XII. Francúzskeho (zosobášili sa 19. októbra 1505 v Blois) mal syna:

Johann (*/† 3. máj 1509), princ z Gerony


Ferdinand II. mal aj nemanželské deti:

Alfonso (1470 - 1530) - matka Luisa de Estrada, bojoval v Amerike

Miguel Fernández, (1495 - 1575), rytier z Granady - matka Aixa z Granady

Mária (? - ), abatiša

Mária Aragónska - abatiša