Krištáľová noc: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: gl:A noite dos cristais rotos |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:DDR - Niemals wieder Kristallnacht.jpg|right|thumb|Pamätná známka]] |
[[Obrázok:DDR - Niemals wieder Kristallnacht.jpg|right|thumb|Pamätná známka]] |
||
'''Krištáľová noc''', „ríšsky pogrom“ je označenie pre protižidovský [[pogrom]], ktorý sa odohral v noci z [[9. november|9.]] na [[10. november|10. novembra]] [[1938]] v [[Tretia ríša|Nemecku]], k nemu pripojenému [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Sudety|Sudetách]]. |
'''Krištáľová noc''', „ríšsky pogrom“ je označenie pre protižidovský [[pogrom]], ktorý sa odohral v noci z [[9. november|9.]] na [[10. november|10. novembra]] [[1938]] v [[Tretia ríša|Nemecku]], k nemu pripojenému [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Sudety (región)|Sudetách]]. |
||
Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát [[Židia|Žida]] [[Herschel Grynszpan|Herschela Grynszpana]] na sekretára nemeckého veľvyslanectva v [[Paríž]]i [[Ernst vom Rath|Ernsta vom Ratha]], ktorý sa navyše odohral po oslave výročia [[Pivný puč|Pivného puča]] v [[Mníchov]]e. |
Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát [[Židia|Žida]] [[Herschel Grynszpan|Herschela Grynszpana]] na sekretára nemeckého veľvyslanectva v [[Paríž]]i [[Ernst vom Rath|Ernsta vom Ratha]], ktorý sa navyše odohral po oslave výročia [[Pivný puč|Pivného puča]] v [[Mníchov]]e. |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
Zvláštny predpis neskôr ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Za židovský majetok poškodený jednotkami [[SA]], na ktorý mal z pohľadu [[Hermann Göring|Göringa]] nárok nemecký ľud, boli naopak Židia v Tretej ríši donútení zaplatiť výpalné vo výške 1 miliardy ríšskych mariek, čo predstavovalo približne 10 % príjmov štátnej pokladnice za rok 1938; vražedná akcia a nasledujúce administratívne zásahy (predovšetkým 1. zákon o vylúčení Židov z hospodárskeho života) tak Tretiu ríšu pravdepodobne zachránili pred štátnym bankrotom, ktorý roku [[1938]] akútne hrozil, a tým aj umožnili [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] udržať sa pri moci a rozpútať [[2. svetová vojna|II. svetovú vojnu]]. |
Zvláštny predpis neskôr ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Za židovský majetok poškodený jednotkami [[SA]], na ktorý mal z pohľadu [[Hermann Göring|Göringa]] nárok nemecký ľud, boli naopak Židia v Tretej ríši donútení zaplatiť výpalné vo výške 1 miliardy ríšskych mariek, čo predstavovalo približne 10 % príjmov štátnej pokladnice za rok 1938; vražedná akcia a nasledujúce administratívne zásahy (predovšetkým 1. zákon o vylúčení Židov z hospodárskeho života) tak Tretiu ríšu pravdepodobne zachránili pred štátnym bankrotom, ktorý roku [[1938]] akútne hrozil, a tým aj umožnili [[Adolf Hitler|Hitlerovi]] udržať sa pri moci a rozpútať [[2. svetová vojna|II. svetovú vojnu]]. |
||
Svoj posmešný názov získala Krištáľová noc podľa rozbitých [[výloha|výloh]] židovských obchodov. Boli vypálené desiatky [[synagóga|synagóg]], vrátane asi päťdesiatich v českom pohraničí na územiach, ktoré boli niekoľko týždňov predtým [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] pripojené k [[Nemecká ríša|Ríši]], napríklad v [[Liberec|Liberci]]. |
Svoj posmešný názov získala Krištáľová noc podľa rozbitých [[výloha|výloh]] židovských obchodov. Boli vypálené desiatky [[synagóga|synagóg]], vrátane asi päťdesiatich v [[Sudety (región)|českom pohraničí]] na územiach, ktoré boli niekoľko týždňov predtým [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] pripojené k [[Nemecká ríša|Ríši]], napríklad v [[Liberec|Liberci]]. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 12:48, 6. február 2009
Krištáľová noc, „ríšsky pogrom“ je označenie pre protižidovský pogrom, ktorý sa odohral v noci z 9. na 10. novembra 1938 v Nemecku, k nemu pripojenému Rakúsku a v Sudetách.
Zámienkou na vyvolanie pogromu bol atentát Žida Herschela Grynszpana na sekretára nemeckého veľvyslanectva v Paríži Ernsta vom Ratha, ktorý sa navyše odohral po oslave výročia Pivného puča v Mníchove.
Počas pogromu bolo zavraždených 91 Židov. Odhad počtu obetí na životoch dosahuje 400 po započítaní samovrážd a ťažkých ublížení na zdraví s následkom smrti. Po Krištáľovej noci okolo 30 000 Židov internovali v koncentračných táboroch. Krištáľová noc spôsobila zvýšenie exodu židovského obyvateľstva z nacistického Nemecka, ktorý získal prakticky charakter úteku. Pripravila pôdu k masovému zatváraniu Židov do koncentračných táborov.
Nasledujúci deň sa v mnohých mestách uskutočnili demonštrácie na podporu NSDAP a jej vodcu. Napríklad v Norimbergu sa demonštrácie zúčastnilo 100.000 ľudí.[1] Zvláštny predpis neskôr ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Za židovský majetok poškodený jednotkami SA, na ktorý mal z pohľadu Göringa nárok nemecký ľud, boli naopak Židia v Tretej ríši donútení zaplatiť výpalné vo výške 1 miliardy ríšskych mariek, čo predstavovalo približne 10 % príjmov štátnej pokladnice za rok 1938; vražedná akcia a nasledujúce administratívne zásahy (predovšetkým 1. zákon o vylúčení Židov z hospodárskeho života) tak Tretiu ríšu pravdepodobne zachránili pred štátnym bankrotom, ktorý roku 1938 akútne hrozil, a tým aj umožnili Hitlerovi udržať sa pri moci a rozpútať II. svetovú vojnu.
Svoj posmešný názov získala Krištáľová noc podľa rozbitých výloh židovských obchodov. Boli vypálené desiatky synagóg, vrátane asi päťdesiatich v českom pohraničí na územiach, ktoré boli niekoľko týždňov predtým Mníchovskou dohodou pripojené k Ríši, napríklad v Liberci.
Referencie
- ↑ J. Wollenberg, Niemand war dabei… str. 26