Chiméra (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
opravenie bludu
Otm (diskusia | príspevky)
Revízia 2124144 používateľa 84.47.44.185 (diskusia) bola vrátená
Riadok 1: Riadok 1:
'''Chiméra''' - ([[gréčtina|po grécky]] ''Χίμαιρα'' (Chímaira)) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] dcérou stohlavého obra [[Tyfón]]a a [[Echidna|Echidny]], napol ženy, napol hada. Sama bola fantastickým netvorom.
'''Chiméra''' - ([[gréčtina|po grécky]] ''Χίμαιρα'' (Chímaira)) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] dcérou stohlavého obra [[Tyfón]]a a [[Echidna|Echidny]], napol ženy, napol hada. Sama bola fantastickým netvorom.


[[Obrázok:Chimera Notre Dame Paris.jpg|200px|náhľad|'''Chrlič''' - Notre Dame Paríž]]
[[Obrázok:Chimera Notre Dame Paris.jpg|200px|náhľad|'''Chiméra''' - Notre Dame Paríž]]
[[image:Chimera di Arezzo.jpg|thumb|[[Chiméra z Arezza]] – etruská bronzová socha]]
[[image:Chimera di Arezzo.jpg|thumb|[[Chiméra z Arezza]] – etruská bronzová socha]]
Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu [[drak]]a. Jej tri tlamy chŕlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju [[Bellerofontes]], ktorý priletel na okrídlenom koni [[Pegasos (kôň)|Pegasovi]] a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi šípy z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch tlám, švihala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. Bellerofontes však dal na hrot svojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli obludy roztavilo a spálilo jej vnútornosti.
Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu [[drak]]a. Jej tri tlamy chŕlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju [[Bellerofontes]], ktorý priletel na okrídlenom koni [[Pegasos (kôň)|Pegasovi]] a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi šípy z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch tlám, švihala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. Bellerofontes však dal na hrot svojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli obludy roztavilo a spálilo jej vnútornosti.

Verzia z 13:50, 24. február 2009

Chiméra - (po grécky Χίμαιρα (Chímaira)) je v gréckej mytológii dcérou stohlavého obra Tyfóna a Echidny, napol ženy, napol hada. Sama bola fantastickým netvorom.

Chiméra - Notre Dame Paríž
Chiméra z Arezza – etruská bronzová socha

Predná časť tela Chiméry mala podobu leva, prostriedok divej kozy a zadná časť tela podobu draka. Jej tri tlamy chŕlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď ucítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Zabil ju Bellerofontes, ktorý priletel na okrídlenom koni Pegasovi a Chiméru zasiahol niekoľkými smrtiacimi šípmi šípy z bezpečnej výšky. Prvým šípom ju len zranil a tak na neho zaútočila ohňom zo svojich troch tlám, švihala chvostom a vysoko za ním vyskakovala. Bellerofontes však dal na hrot svojej kopije olovo, ktoré sa v plamennej papuli obludy roztavilo a spálilo jej vnútornosti.

Súrodencami Chiméry boli:

  • Orthos - dvojhlavý pes
  • Kerberos - trojhlavý pes žijúci v podsvetí
  • Sfinga - obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami
  • Hydra - obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami

Slovo chiméra v novodobom slovníku pretrvalo ako označenie preludu, vidiny, klamnej predstavy, či niečoho nereálneho.

Odraz v umení

Napriek tomu, že Chiméra bola netvorom, antickí umelci ju často zobrazovali. Jej najznámejším zobrazením je zrejme bronzová socha Chiméra z Arezza, vynikajúce dielo etruského umelca z 5. storočia pred naším letopočtom. Nachádza sa v Archeologickom múzeu vo Florencii.

Literatúra

  • Slovník antické kultury, nakl. Svoboda, Praha, 1974
  • Vojtech Zamarovský: Bohovia a hrdinovia antických bájí
  • Graves, Robert: Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
  • Houtzager, Guus: Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
  • Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll: ABC Antiky

Iné projekty