Harold Dwight Lasswell: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „Harold Dwihgt Lasswell (13.2.1902 -18.12.1978) bol vodcom amerických politických vedcov a komunikačných teoretikov. Bol členom Chicagskej školy sociológie a štude…“
 
Peko (diskusia | príspevky)
na úpravu, kat., interwiki
Riadok 1: Riadok 1:
{{na úpravu}}
Harold Dwihgt Lasswell (13.2.1902 -18.12.1978) bol vodcom amerických politických vedcov a komunikačných teoretikov. Bol členom Chicagskej školy sociológie a študentom Yaleskej Univerzity –odbor politická veda. Taktiež bol prezidentom Svetovej akadémie vied a umenia a Americkej politickej asociácie. Spolu s ďaľšími významnými liberálmi tohto obdobia ako Walter Lippmann, argumentoval, že demokracia potrebuje propagandou udržať civilných občanov v súlade so zameraním skupiny rozhodne to bolo v ich najlepšom záujme.
'''Harold Dwihgt Lasswell''' (13.2.1902 -18.12.1978) bol vodcom amerických politických vedcov a komunikačných teoretikov. Bol členom Chicagskej školy sociológie a študentom Yaleskej Univerzity –odbor politická veda. Taktiež bol prezidentom Svetovej akadémie vied a umenia a Americkej politickej asociácie. Spolu s ďaľšími významnými liberálmi tohto obdobia ako Walter Lippmann, argumentoval, že demokracia potrebuje propagandou udržať civilných občanov v súlade so zameraním skupiny rozhodne to bolo v ich najlepšom záujme.
Lasswell študoval na Chicagskej Univerzite v roku 1920 a bol značne ovplyvnený pragmatizmom vyučovaným tam, obzvlášť ako ho navrhovali John Dewey a George Herbert Mead. Viac ovplyvňovaný však bol ferudovskou filozofiou, ktorú uplatňoval pri mnohých jeho analýzach propagandy a komunikácie. Počas druhej svetovej vojny si Lasswell udržal pozíciu šéfa experimentálnej divízie pre štúdium vojny. On analyzoval nacistické proopagandistické filmy na identifikáciu mechanizmov presviedčania, ktoré boli používané na zabezpečenie tichého súhlasu a podpory nemeckej populácie pre Hitlera v krutom vojnovom období.
Lasswell študoval na Chicagskej Univerzite v roku 1920 a bol značne ovplyvnený pragmatizmom vyučovaným tam, obzvlášť ako ho navrhovali John Dewey a George Herbert Mead. Viac ovplyvňovaný však bol ferudovskou filozofiou, ktorú uplatňoval pri mnohých jeho analýzach propagandy a komunikácie. Počas druhej svetovej vojny si Lasswell udržal pozíciu šéfa experimentálnej divízie pre štúdium vojny. On analyzoval nacistické proopagandistické filmy na identifikáciu mechanizmov presviedčania, ktoré boli používané na zabezpečenie tichého súhlasu a podpory nemeckej populácie pre Hitlera v krutom vojnovom období.

{{DEFAULTSORT:Lasswell, Harold Dwight}}
[[Kategória:Narodenia v 1902]]
[[Kategória:Úmrtia v 1978]]

[[de:Harold Dwight Lasswell]]
[[en:Harold Lasswell]]
[[et:Harold Lasswell]]
[[es:Harold Lasswell]]
[[fa:هارولد لاسول]]
[[fr:Harold Dwight Lasswell]]
[[it:Harold Lasswell]]
[[nl:Harold Lasswell]]
[[ja:ハロルド・ラスウェル]]
[[no:Harold Lasswell]]
[[pl:Harold Lasswell]]
[[pt:Harold Lasswell]]
[[ro:Harold Lasswell]]
[[ru:Лассуэл, Гарольд Дуайт]]
[[zh:哈羅德·拉斯威爾]]

Verzia z 15:24, 2. marec 2009

Harold Dwihgt Lasswell (13.2.1902 -18.12.1978) bol vodcom amerických politických vedcov a komunikačných teoretikov. Bol členom Chicagskej školy sociológie a študentom Yaleskej Univerzity –odbor politická veda. Taktiež bol prezidentom Svetovej akadémie vied a umenia a Americkej politickej asociácie. Spolu s ďaľšími významnými liberálmi tohto obdobia ako Walter Lippmann, argumentoval, že demokracia potrebuje propagandou udržať civilných občanov v súlade so zameraním skupiny rozhodne to bolo v ich najlepšom záujme. Lasswell študoval na Chicagskej Univerzite v roku 1920 a bol značne ovplyvnený pragmatizmom vyučovaným tam, obzvlášť ako ho navrhovali John Dewey a George Herbert Mead. Viac ovplyvňovaný však bol ferudovskou filozofiou, ktorú uplatňoval pri mnohých jeho analýzach propagandy a komunikácie. Počas druhej svetovej vojny si Lasswell udržal pozíciu šéfa experimentálnej divízie pre štúdium vojny. On analyzoval nacistické proopagandistické filmy na identifikáciu mechanizmov presviedčania, ktoré boli používané na zabezpečenie tichého súhlasu a podpory nemeckej populácie pre Hitlera v krutom vojnovom období.