Vrstva (geológia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
dopln.
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]]
[[Obrázok:Carpathian flysch cm04.jpg|thumb|right|300px|Vrstvy [[Karpaty (pohorie)|karpatského]] [[Flyšové pásmo|flyšového pásma]] v [[Poľsko|Poľsku]]]]
'''Vrstva''' (alebo '''stratum''') je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]].
'''Vrstva''' alebo '''stratum''' je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá [[usadená hornina|sedimentov]], alebo [[vyvretá hornina|vulkanitov]], ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva [[stratigrafia]].


Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva [[súvrstvie]]. Vrstvy, alebo súvrstvia sa spájajú do tzv. [[Formácia (geológia)|formácií]]. Jednotlivé formácie dostávajú mená podľa lokality (mesto, región, pohorie), kde sú prvýkrát opísané.
Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva [[súvrstvie]]. Vrstvy, alebo súvrstvia sa spájajú do tzv. [[Formácia (geológia)|formácií]]. Jednotlivé formácie dostávajú mená podľa lokality (mesto, región, pohorie), kde sú prvýkrát opísané.

Verzia z 15:33, 15. marec 2009

Vrstvy karpatského flyšového pásma v Poľsku

Vrstva alebo stratum je geologický termín, označujúci vodorovne (alebo pod určitým uhlom) uložené doskovité telesá sedimentov, alebo vulkanitov, ktorých vznik podmienil určitý proces, majú približne rovnaké vlastnosti a zloženie v celom svojom objeme a odlišujú sa od iných vrstiev (uložených nad, alebo pod nimi). Veda zaoberajúca sa vrstvami a zvrstvením sa nazýva stratigrafia.

Vrstvy hornín predstavujú geologické záznamy o podmienkach na Zemi, ktoré panovali v dobe ich vzniku. Súbor vrstiev sa nazýva súvrstvie. Vrstvy, alebo súvrstvia sa spájajú do tzv. formácií. Jednotlivé formácie dostávajú mená podľa lokality (mesto, región, pohorie), kde sú prvýkrát opísané.

Vrstvy sú základné stavebné jednotky v stratigrafii a sú používané aj v archeológii.

Hrúbka je kolmá vzdialenosť medzi spodnou a vrchnou časťou vrstvy. Pre rôzne hrubé vrstvy sa používajú osobité názvy[1]:

  • lamina: s hrúbkou menšou ako 1 cm
  • doska: hrubá 1 - 20 cm
  • lavica: hrubá 20 - 100 cm
  • masívna vrstva: viac ako 100 cm

Referencie

  1. Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; Všeobecná geológia 1. Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.