Irving Langmuir

Irving Langmuir
americký fyzik a chemik
Narodenie	31. január 1881 New York, New York (štát USA)
Úmrtie	16. august 1957 Woods Hole Massachusetts
Odkazy
Commons	Irving Langmuir
Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Irving Langmuir (* 31. január 1881 - † 16. august 1957) bol americký chemik a fyzik. Jeho najvýznamnejšia publikácia z roku 1919 je "Rozloženie elektrónov v atómoch a molekulách" (The Arrangement of Electrons in Atoms and Molecules) v ktorej na základe Lewisovej kubickej atómovej teórii a Kosselovej chemickej teórii väzieb, vypracoval jeho "sústredovú teóriu atómových štruktúr" (concentric theory of atomic structure). Langmuir sa dostal do sporu s Lewisom pri prezentácii svojej teórie. Langmuirova prezentačná schopnosť bola rozhodujúca pre spopularizovanie teórie, avšak uznanie pripadlo hlavne Lewisovi. Počas práce v General Electric (1909 - 1950), Langmuir pracoval na výskumoch v oblasti chémie a fyziky. Objavil plynom plnenú žiarovku, vodíkové zváranie a v roku 1932 bol ocenený Nobelovou cenou za chémiu za jeho štúdium správania sa dvoch odlišných fázach pri prepojení. Langmuir sa stal prvých priemyselným chemikom ktorý sa stal nositeľom Nobelovej ceny. Langmuirove Laboratória pre Atmosferický výskum blízsko Socorro, Nové Mexiko a Americký Chemický časopis pre štúdium fáz boli pomenované na jeho pamiatku.

Život

Ranné detstvo

Irving Langmuir sa narodil 31. januára 1881 v Brooklyne, New York. Bol tretím dieťaťom zo štyroch rodičov Charlesa Langmuira a Sadie, neé Comingsovej. Počas jeho detstva ho rodičia nabádali ku pozornému skúmaniu prírody a zapisovaní si detailných záznamov jeho rôznych pozorovaní. Keď Irving mal jedenásť rokov, doktori mu diagnostikovali slabý zrak. Počas jeho detstva bol veľmi ovplyvnený jeho starším bratom, Arthurom Langmuirom. Arthur bol chemickým vedcom ktorý ho nabádal ku zvedavosti a zisteniu podstaty vecí. Arthur pomohol Irvingovi ku postaveniu jeho prvého laboratória v rohu jeho detskej izby, ktoré mu pomohlo ku nespočetným odpovediam na jeho otázky. Langmuirove hobby boli lyžovanie, horolezectvo, pilotovanie jeho súkromného lietadla a klasická hudba. Pri svojom profesionálnom záujme o politiku atómovej energie bol hlboko znepokojený ochranou prírody.

Vzdelanie

Langmuir počas detstva navštevoval rôzne školy v USA a v Paríži (1892 - 1895). Na Baníckej fakulte Columbijskej Univerzity (prvá banícka a metalurgická škola v USA, založená v roku 1864, dnes známa ako FU Foudation School Inžinierstva a Aplikovanej vedy) získal v roku 1903 Bakalársky titul hutníckeho inžinierstva. Diplom Ph.D. získal v roku 1906 v spolupráci s nositeľom Nobelovej ceny Walterom Nernstom v Göttingene, za výskum pomocou "Nernstovho žiarenia", elektrickej lampy vynájdenej Nernstom. Jeho doktoranská práca bola pomenovaná "On the Partial Recombination of Dissolved Gases During Cooling". Langmuir až do roku 1909 vyučoval na Stenesovom Technologickom inštitúte v Hobokene, New Jersey. Neskôr začal pracovať pre General Electric výskumné laboratória (Schenectady, New York). V roku 1912 sa oženil s Marion Mersereauovou.

Výskum

Jeho prvé vedecké príspevky boli spojené s výskumom žiarovkových hlavičiek (pokračovanie jeho Ph.D. práce). Jeho prvý veľký vynález bolo vylepšenie difúznej pumpy, ktorá napokon viedla ku vynálezu vákuovej elektrónky. O rok neskôr, on a jeho kolega Lewi Tonks objavili, že životnosť wolfrámového vlákna bola viacnásobne predľžená naplnením hlavičky inertným plynom, napríklad argónom. Taktiež zistil, že prekrútenie vlákna do tesnej cievky zvýši jeho efektívnosť. Toto boli dôležité objavy v histórii žiarovky. Jeho práca na poli hraničnej chémii začala od tohto momentu, keď objavil, že molekulový vodík uvedený do hlavičky skladajúcej sa z wolfrámového vlákna disociuje na atómový vodík a formuje vstvu jednoatómovej hrúbky na povrchu hlavičky.

Jeho asistent pri výskume eletrónky bol jeho bratranec William Comings White.