Karen Horneyová

Šablóna:Biografia Karen Horneyová (* 16. september, 1885, Eilbek v Nemecku - † 4. december, 1952, New York v USA) bola nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička.

Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen (pôvodom Nór) bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterodamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako “zbožňovaná”. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď otec vzdelanie žien neschvaloval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkách dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v Hamburgu.

Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo Freiburgu na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému "zamilovávaniu sa". Poniekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole naviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.

Karen medzitým študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s Karlom Abrahamom, ktorý bol prvý uznávaný berlínsky psychonalytik a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomiera Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa teda ako hovorievala “upútať svojou inteligenciou”. V roku 1911 zomiera jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcérka Marianne, v roku 1916 dcérka Renate.

V roku 1920 vzniká v Berlíne 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej navýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s Freudovým pojmom “závisť penisu”, prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného ženského masochizmu, autoanalýza, psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje velký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplivňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. model interpersonálnych štýlov a zaviedla pojem bazálna úzkosť.

Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia. Karen zomrela 4. decembra v New Yorku 1952 na rakovinu.

Externé odkazy

• Janet Sayersová. Matky psychoanalýzy. Praha: Triton, 1999