Pankration: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „'''Pankration''' (z gr. παγκράτιον, všetky sily) je bojové umenie pochádzajúce z čias antického Grécka. Prelínaj…“
 
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:


== História ==
== História ==
Legendy označujú za zakladateľa striedavo polobohov [[Herakles|Herakla]] a [[Teseus|Tesea]]. V [[Archaické obdobie(Grécko)|archaickom období]] (pribl. 800 - 600 pred n.l.), kedy prebiehala grécka kolonizácia a rozvíjalo sa hospodárstvo, dochádzalo často ku konfliktom medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Vyostrené situácie si vyžadovali rozličné zručnosti nielen v boji so zbraňou, ale neraz aj bez nej. Postupom času sa vyvinul celý systém bojových techník, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou vojenského výcviku v jednotlivých mestských štátoch. So stúpajúcou popularizáciou [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v [[Klasické obdobie|klasickom období]] (pribl. 500 - 326/323 pred n. l.), kedy sa postupne zavádzali jednotlivé športové disciplíny, sa od 33. olympijských hier pridal medzi ťažkoatletické súťažné disciplíny aj pankration. Atléti bojovali nahý, na jemnom piesku poliatom vodou. Boj trval dovtedy, kým sa jeden z bojovníkov nevzdal alebo od vyčerpania, či pre zranenie neodpadol. Prvým známym víťazom sa stal [[Lygdamis zo Syrakúz]]. V rímskych časoch sa pankration prebral od Grékov a používal sa ďalej pod názvom ''pancratium''. V roku 393 zrušil [[Kresťanstvo|kresťanský]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisár]] [[Teodosius|Teodosius I.]] všetky [[Pohanstvo|pohanské]] zvyky, medzi ktoré sa rátali aj pankration a [[Gladiátor|gladiátorské zápasy]].
Legendy označujú za zakladateľa striedavo polobohov [[Herakles|Herakla]] a [[Teseus|Tesea]]. V [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] (pribl. 800 - 600 pred n.l.), kedy prebiehala grécka kolonizácia a rozvíjalo sa hospodárstvo, dochádzalo často ku konfliktom medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Vyostrené situácie si vyžadovali rozličné zručnosti nielen v boji so zbraňou, ale neraz aj bez nej. Postupom času sa vyvinul celý systém bojových techník, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou vojenského výcviku v jednotlivých mestských štátoch. So stúpajúcou popularizáciou [[Olympijské hry (starovek)|olympijských hier]] v [[Klasické obdobie (Grécko)|klasickom období]] (pribl. 500 - 326/323 pred n. l.), kedy sa postupne zavádzali jednotlivé športové disciplíny, sa od 33. olympijských hier pridal medzi ťažkoatletické súťažné disciplíny aj pankration. Atléti bojovali nahý, na jemnom piesku poliatom vodou. Boj trval dovtedy, kým sa jeden z bojovníkov nevzdal alebo od vyčerpania, či pre zranenie neodpadol. Prvým známym víťazom sa stal [[Lygdamis zo Syrakúz]]. V rímskych časoch sa pankration prebral od Grékov a používal sa ďalej pod názvom ''pancratium''. V roku 393 zrušil [[Kresťanstvo|kresťanský]] [[Rímsky cisár (staroveký Rím)|cisár]] [[Teodosius|Teodosius I.]] všetky [[Pohanstvo|pohanské]] zvyky, medzi ktoré sa rátali aj pankration a [[Gladiátor|gladiátorské zápasy]].


Od vzniku novodobých [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]], sa pankration nestal ich pevnou súčasťou ako v Antike. O jej presadenie medzi olympijské disciplíny sa usiluje IFPA (International Federation of Pancration Athlima)[http://www.pankration.gr/], ktorá tento šport zároveň aj medzinárodne zastrešuje. V súčasnosti sa pankration, rovnako ako aj ostatné mixed martial arts teší vzrastajúcemu záujmu hlavne v [[Európa|Európe]] a [[Spojené štáty|USA]].
Od vzniku novodobých [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]], sa pankration nestal ich pevnou súčasťou ako v Antike. O jej presadenie medzi olympijské disciplíny sa usiluje IFPA (International Federation of Pancration Athlima)[http://www.pankration.gr/], ktorá tento šport zároveň aj medzinárodne zastrešuje. V súčasnosti sa pankration, rovnako ako aj ostatné mixed martial arts teší vzrastajúcemu záujmu hlavne v [[Európa|Európe]] a [[Spojené štáty|USA]].

Verzia z 17:26, 23. marec 2009

Pankration (z gr. παγκράτιον, všetky sily) je bojové umenie pochádzajúce z čias antického Grécka. Prelínajú sa v ňom prvky helénskeho boxu, zápasenia a širokej škály ďalších bojových techník. Prvá písomná zmienka o tejto športovej disciplíne je z roku 648 pred n.l., kedy sa stala súčasťou antických olympijských hier. Do čias Rímskej ríše, kedy sa pri boxe začali na pästiach používať tvrdé kožené remenice, sa pokladal pankration za najdrsnejšiu olympijskú disciplínu.

História

Legendy označujú za zakladateľa striedavo polobohov Herakla a Tesea. V archaickom období (pribl. 800 - 600 pred n.l.), kedy prebiehala grécka kolonizácia a rozvíjalo sa hospodárstvo, dochádzalo často ku konfliktom medzi jednotlivými spoločenskými skupinami. Vyostrené situácie si vyžadovali rozličné zručnosti nielen v boji so zbraňou, ale neraz aj bez nej. Postupom času sa vyvinul celý systém bojových techník, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou vojenského výcviku v jednotlivých mestských štátoch. So stúpajúcou popularizáciou olympijských hier v klasickom období (pribl. 500 - 326/323 pred n. l.), kedy sa postupne zavádzali jednotlivé športové disciplíny, sa od 33. olympijských hier pridal medzi ťažkoatletické súťažné disciplíny aj pankration. Atléti bojovali nahý, na jemnom piesku poliatom vodou. Boj trval dovtedy, kým sa jeden z bojovníkov nevzdal alebo od vyčerpania, či pre zranenie neodpadol. Prvým známym víťazom sa stal Lygdamis zo Syrakúz. V rímskych časoch sa pankration prebral od Grékov a používal sa ďalej pod názvom pancratium. V roku 393 zrušil kresťanský cisár Teodosius I. všetky pohanské zvyky, medzi ktoré sa rátali aj pankration a gladiátorské zápasy.

Od vzniku novodobých olympijských hier, sa pankration nestal ich pevnou súčasťou ako v Antike. O jej presadenie medzi olympijské disciplíny sa usiluje IFPA (International Federation of Pancration Athlima)[1], ktorá tento šport zároveň aj medzinárodne zastrešuje. V súčasnosti sa pankration, rovnako ako aj ostatné mixed martial arts teší vzrastajúcemu záujmu hlavne v Európe a USA.

Externé odkazy