Staroseverčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
IW-BOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: af, als, bg, br, ca, cs, da, el, en, eo, es, et, fi, fo, fr, gd, gl, he, is, it, ja, ko, la, lt, nl, nn, no, oc, pl, pt, ro, ru, simple, sv, th, tr, zh
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Riadok 42: Riadok 42:
[[ja:古ノルド語]]
[[ja:古ノルド語]]
[[ko:고대 노르드어]]
[[ko:고대 노르드어]]
[[la:Lingua Nordica Antiqua]]
[[la:Lingua Nordica antiqua]]
[[lt:Senovės skandinavų kalba]]
[[lt:Senovės skandinavų kalba]]
[[nl:Oudnoords]]
[[nl:Oudnoords]]

Verzia z 17:51, 30. marec 2009

Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok viningského obdobia) až 1400.

V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.

Rozšírenie

Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.

Delenie