Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.7.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko |
niecoho vymazanie |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
| ⚫ | |||
Nitrianska župa susedila s [[Morava (región)|Moravou]] (od [[16. storočia|16. stor.]] rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola [[Nitra (rieka)|Nitra]], pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku). |
|||
| ⚫ | |||
== Centrum == |
== Centrum == |
||
Verzia z 06:25, 31. marec 2009
| Nitrianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Nitra | |
| Rozloha | 5 519 km² | |
| Obyvateľstvo | 457 455 (1910) [1] | |
| - | 370 099 (1880) [2] | |
| Hustota | 46,9 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 71,0% Maďari 21,9% Nemci 6,1% | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 14,67 % Nemci 9,86 % Slováci 71,17 % Rumuni 0,02 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,02 % Ostatní 0,53 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 80,7% Evanjelické a.v. 12,4% Reformovaná k.c. 1,8% Židovské 5,0% | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Nyitra County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (po latinsky: comitatus Nitriensis, po maďarsky: Nyitr(i)a (vár)megye, po nemecky: Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.
Charakteristika
Nitrianska župa omenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj [[ regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.
Centrum
Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.
Rody vládnucich županov
Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.
História
Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.
V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).
Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.
Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).
Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský - Processus Bodokiensis, Bojnický - Processus Bajmocziensis a Nitriansky - Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - Processus Szakolczensis.
V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.
Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.
Národnosti
V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).
Okresy
V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:
- Nitra
- Šaľa, centrum Trnovec nad Váhom
- Nové Mesto nad Váhom
- Hlohovec
- Topoľčany
- Prievidza
- Nové Zámky, centrum Šurany
- Myjava
- Senica
- Skalica, centrum Holíč
- Piešťany
- Žabokreky nad Nitrou
- Mestá so zriadeným magistrátom:
V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:
- Ponitrie
- Horná Nitra
- Prievidza (takmer celý okres)
- Bánovce nad Bebravou (malá časť okresu)
- Partizánske (2/3 okresu)
- Topoľčany (celý okres)
- Nitra (takmer celý okres)
- Horná Nitra
- Podunajsko
- Šaľa (takmer celý okres)
- Nové Zámky (severozápadná časť okresu)
- Záhorie
- Považie
- Myjava (celý okres)
- Nové Mesto nad Váhom (1/2 okresu)
- Piešťany (celý okres)
- Trnava a okolie
.png)
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)