Nitrianska župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.7.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko
niecoho vymazanie
Riadok 16: Riadok 16:


== Charakteristika ==
== Charakteristika ==
Nitrianska župa omenovanie [[Ponitrie]], pre jej severnú časť aj [[ regiónu [[Záhorie]] a južná časť je súčasťou regiónu [[Podunajsko]].
Nitrianska župa susedila s [[Morava (región)|Moravou]] (od [[16. storočia|16. stor.]] rakúska provincia, od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a Bratislavskou, Komárňanskou, Tekovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou bola [[Nitra (rieka)|Nitra]], pretekajúca župou zo severu na juh, ďalej potom Váh v stredozápadnej časti a Morava v jej západnej časti. Rozloha župy v r. 1910 bola 5519 km², (druhá najväčšia župa na Slovensku).

V súčasnosti sa pre región bývalej župy používa pomenovanie [[Ponitrie]], pre jej severnú časť aj [[Horná Nitra]], západnú časť je súčasťou regiónu [[Záhorie]] a južná časť je súčasťou regiónu [[Podunajsko]].


== Centrum ==
== Centrum ==

Verzia z 06:25, 31. marec 2009

Nitrianska župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Nitra
Rozloha 5 519 km²
Obyvateľstvo 457 455 (1910) [1]
 -   370 099 (1880) [2]
Hustota 46,9 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 71,0%
Maďari 21,9%
Nemci 6,1%
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 14,67 %
Nemci 9,86 %
Slováci 71,17 %
Rumuni 0,02 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,53 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 80,7%
Evanjelické a.v. 12,4%
Reformovaná k.c. 1,8%
Židovské 5,0%
Wikimedia Commons: Nyitra County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrianska župa/stolica, Nitriansky komitát (po latinsky: comitatus Nitriensis, po maďarsky: Nyitr(i)a (vár)megye, po nemecky: Neutraer Gespanschaft/Komitat Neutra) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.

Charakteristika

Nitrianska župa omenovanie Ponitrie, pre jej severnú časť aj [[ regiónu Záhorie a južná časť je súčasťou regiónu Podunajsko.

Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Nitriansky hrad, stoličné orgány sídlili v Nitre.

Rody vládnucich županov

Medzi najstaršie rody županov patrili Poznanovci (ich rod bol pravdepodobne slovanského pôvodu), medzi rokmi 1302-1777 patrila hodnosť župana (resp. hlavného župana) nitrianskemu biskupovi, potom sa na čele stolice striedali príslušníci najbohatších rodov stolice.

História

Nitriansky komitát patril medzi najstaršie v Uhorsku, vznikol pravdepodobne už v 10. storočí. O prvých županoch Nitrianskej župy po zriadení uhorského štátu podávajú svedectvo Zoborské listiny z roku 1111. Nitra sa aj vďaka „úsiliu“ uhorského veľmoža Matúša Čáka začala meniť na šľachtickú stolicu až po jeho smrti r. 1321.

V 16. storočí bola slobodným kráľovským mestom len Skalica (od r.1372).

Počas tureckých výbojov v 16. a 17. storočí sa súčasťou ostrihomského sandžaku stalo mnoho dedín medzi riekami Nitra a Žitava, Žitavská pahorkatina bola takmer celá pod tureckou kontrolou. V rokoch 1663-1685 si Turci podrobili aj Nové Zámky. Stolica trpela aj vojenským pustošením počas stavovských povstaní v 17. storočí.

Kultúrnym centrom stolice bola Nitra (sídlo biskupa, pobočka Slovenského učeného tovarišstva), ďalej Skalica (mestská (r. 1542), evanjelická a kalvínska škola, jezuitské gymnázium r. 1662), Prievidza (evanjelická škola r. 1666 prevzatá piaristami v rámci rekatolizácie), Brezová pod Bradlom (významné stredisko slovenského národného života).

Územie stolice sa od počiatku členilo na štyri slúžnovské okresy (Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý), okolo r. 1646 už niesli názvy podľa svojich sídiel: Novomestský (Záhorský) - Processus Vág-Újhelyiensis, Obdokovský - Processus Bodokiensis, Bojnický - Processus Bajmocziensis a Nitriansky - Processus Nitriensis. Od 17. storočia sa oddelil od Novomestského Skalický okres - Processus Szakolczensis.

V r. 1918 sa nitriansky župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou r. 1920). Nitrianska župa existovala ešte do r. 1927, aj keď v rokoch 1923-1927 v zmenených hraniciach a nie s takými právomocami ako počas Uhorska.

Počas 2. svetovej vojny bola južná časť bývalej Nitrianskej župy súčasťou Maďarska a novovytvorenej maďarskej župy Nitra-Prešporok (Nyitra-Pozsony) s centrom v Nových Zámkoch. Po skončení vojny sa okupované časti opäť stali súčasťou Česko-Slovenska. V súčasnosti je bývalé územie Nitrianskej župy súčasťou Nitrianskeho, Trenčianskeho a Trnavského kraja.

Národnosti

V Nitrianskej župe prevládalo slovenské etnikum, Maďari obývali územia na Žitavskej pahorkatine a juhozápad medzi Nitrou a Váhom, Nemci žili v Hornonitrianskej kotline (Handlová, Nitrianske (Nemecké) Pravno).

Okresy

V roku 1910 sa Nitrianska župa delila na tieto slúžnovské okresy:

V súčasnosti je bývalá Nitrianska župy rozdelená do týchto regiónov a okresov:

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)