Charles Thomson Rees Wilson: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: zh:查尔斯·威耳逊 |
sab |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
==Externé odkazy== |
==Externé odkazy== |
||
* [http://www.nobel.se/physics/laureates/1927/wilson-bio.html Charles Thomson Rees Wilsons biography] |
* [http://www.nobel.se/physics/laureates/1927/wilson-bio.html Charles Thomson Rees Wilsons biography] |
||
{{Laureáti Nobelovej ceny za fyziku}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1869|Wilson, Charles Thomson Rees]] |
[[Kategória:Narodenia v 1869|Wilson, Charles Thomson Rees]] |
Verzia z 17:17, 4. apríl 2009
Charles Thomson Rees Wilson | |
škótsky fyzik | |
Narodenie | 14. február 1869 Midlothian, Škótsko |
---|---|
Úmrtie | 15. november 1959 Edinburgh, Škótsko |
Odkazy | |
Commons | Charles Thomson Rees Wilson |
Charles Thomson Rees Wilson (14. február 1869 – 15. november 1959) bol škótsky fyzik. V roku 1927 získal Nobelovú cenu za vypracovanie metódy zviditeľnenia dráh elektricky nabitých častíc pomocou kondenzovaných pár.
Životopis
Na univerzite v Manchesteri vyštudoval zoológiu, botaniku a geológiu, na univerzite v Cambridgi potom fyziku a chémiu. Pracoval v Cavendishovom laboratóriu aj v observatóriu pre výskum Slnka. Roku 1925 sa stal profesorom fyziky na univerzite v Cambridgi.
Od roku 1895 sa venoval štúdiu atmosférickej elektriny. Po objave rádioaktivity sa zaoberal rádioaktivitou dážďa a snehu, čo ho doviedlo k výskumu kondenzácie pár. Jeho následný objav hmlovej komory v roku 1912 znamenal prielom do pozorovacích techník elementárnych častíc, takže stopy dráh týchto častíc šlo zviditeľniť a vyfotografovať. Na jeho počesť sa toto zariadenie podnes nazýva Wilsonova hmlová komora.
Komora pomáha registrovať a pozorovať stopy dráh ionizovaných častíc a ich analýzou stanoviť hmotnosť, elektrický náboj a energiu častíc. V komore je udržovaná vrstva nasýtených pár kvapaliny, spravidla etanolu alebo propyletanolu. Jej princíp spočíva v tom, že ionizujúce častice vytvárajú pri svojom pohybe plynným prostredím komory ionty, ktoré sa stávajú kondenzačnými jadrami presytených pár a tým sa zviditeľní. Pozorovateľ vidí v mieste preletu častice bielu hmlovú stopu. Neskôr Donald Glaser vytvoril ďalšiu úpravu tejto komory, tzv. bublinkovú komoru, v ktorej sa stopy častíc zobrazujú pomocou bubliniek v kapaline.
Vzal si Jessie Fraserovu v roku 1908 a mali spolu 4 deti. Umrel blízko Edinburghu v rodinnom kruhu.
Literatúra
- Asimov's Biographical Encyclopedia of Science and Technology, Isaac Asimov, 2nd ed., Doubleday & C., Inc., ISBN 0-385-17771-2.
- Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2