Weimarský stavač

Weimarský stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 99.

Pôvod

Pôvod weimarského stavača je nejasný. Jedna z verzií predpokladá, že predkov weimarského stavača doviezol z Čiech veľkovojvoda Karel August z Weimaru. Iná sa nazdáva, že tento nenápadný stavač nadväzuje na sivomodré psy, dovezené z Francúzska. V každom prípade ich potomkov chovali na weimarskom dvore niekoľko storočí. Roku 1896 weimarského stavača uznali ako samostatné plemeno nemeckého pôvodu.

Vzhľad

Väčší mocný stavač zriedkavej modrej farby. Hlava úmerná telu, suchá, s dlhou a hranatou ňucháčovou partiou a s ovísajúcimi pyskami. Oči jantárovej farby, štence ich majú jasne modré. Uši široké, dlhé, siahajú až po kútik papule, na konci zaokrúhlené. Telo s pevným, svalnatým, o čosi dlhším rovným chrbtom, s mohutnou, ale nie veľmi širokou hrudou, siahajúcou po lakte. Nohy dlhé, nie veľmi široko postavené, rovné, šľachovité. Chvost nasadený nižšie, pod líniou chrbta, tenší, kupíruje sa na 4-4,5 cm. Srsť: a) krátkosrstá varieta: krátka, hrubá, hustá, zväčša bez podsady, b) dlhosrstá varieta: dlhá, jemná, hladká alebo mierne zvlnená, zväčša bez podsady. Veľkosť: Kohútiková výška psov 59-70 cm, súk 57-65 cm, hmotnosť 30-40, resp. 25-35 kg.

Temperament

Mocný a úmerne temperamentný stavač pracovného typu, rýchly a vytrvalý. Je ostrejší ako väčšina stavačov. Vyniká inteligenciou a dobre sa cvičí. Potrebuje vera pohybu a vhodné zamestnanie, najlepšie pri love, je však schopný aj služobného výcviku. Nemal by byt umiestnený celý rok vonku.

Využitie

Všestranný poľovný pes. Výborný strážca, v cudzine používaný aj na prácu v ozbrojených zložkách. Čoraz častejšie sa drží iba ako spoločník.

Externé odkazy

• Slovenský klub chovateľov weimarských stavačov