Christian Johann Doppler: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: la:Christianus Doppler
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: bar:Doppler Christian Andreas; cosmetic changes
Riadok 1: Riadok 1:
[[Obrázok:Cdoppler.jpg|thumb|right|200px|Christian Johann Doppler]]
[[Súbor:Cdoppler.jpg|thumb|right|200px|Christian Johann Doppler]]
'''prof. Christian Johann Doppler''' (* [[29. november]] [[1803]], [[Salzburg]] – † [[17. marec]] [[1853]], [[Benátky]]) bol rakúsky fyzik.
'''prof. Christian Johann Doppler''' (* [[29. november]] [[1803]], [[Salzburg]] – † [[17. marec]] [[1853]], [[Benátky]]) bol rakúsky fyzik.


Riadok 16: Riadok 16:


[[ar:كريستيان دوبلر]]
[[ar:كريستيان دوبلر]]
[[bar:Dópla Kristian Andreas]]
[[bar:Doppler Christian Andreas]]
[[bs:Christian Doppler]]
[[bs:Christian Doppler]]
[[cs:Christian Andreas Doppler]]
[[cs:Christian Andreas Doppler]]

Verzia z 03:09, 21. apríl 2009

Christian Johann Doppler

prof. Christian Johann Doppler (* 29. november 1803, Salzburg – † 17. marec 1853, Benátky) bol rakúsky fyzik.

Život

Christian Johann Doppler sa narodil v Salzburgu. V rokoch 1822–1825 študoval na viedenskej polytechnike. Štúdium dokončil v Salzburgu, kde sa prejavil ako schopný matematik. V r. 1829–1833 bol asistentom na Katedre matematiky viedenskej univerzity. O dva roky neskôr ho povolali za profesora matematiky a účtovníctva do Prahy, kde pôsobil tiež ako profesor na Štátnej technickej akadémii, ktorá mala štatút vysokej školy (1841–1847). Na Slovensko prišiel v r. 1847 ako profesor matematiky, fyziky a mechaniky na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a c.k. banský radca. Tu pôsobil v nepokojnom období do začiatku r. 1849. Keďže sa na akadémii takmer nevyučovalo, venoval sa vedeckej práci. Inicioval zriadenie prvého samostatného fyzikálneho ústavu na svete a ako riadny profesor experimentálnej fyziky sa v roku 1850 stal riaditeľom Fyzikálneho ústavu Viedenskej univerzity. Zomrel 17. marca 1853 v Benátkach.

Práca

Doppler zistil, že rozdiely medzi údajmi o orientácii banských štôlní z čias ich razenia a v súčasnosti nesú informácie o zmenách magnetickej deklinácie. V spise O farebnom svetle dvojhviezd a niektorých iných nebeských telies (1842) matematicky formuloval jav, ktorý dostal meno po ňom. Vyjadruje závislosť frekvencie zvukových a svetelných vĺn, registrovaných prijímateľom, od rýchlosti pohybu prijímateľa. V roku 1846 svoj vzorec rozšíril aj na prípad vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa. Doppler bol presvedčený, že hviezdy vyžarujú viditeľné svetlo s rôznou frekvenciou a ich kombinácia sa javí ako biela farba. Farebné svetlo dvojhviezd vysvetlil posunom frekvencie, ktorý nastáva v dôsledku pohybu každej z hviezd okolo spoločného hmotného stredu. Zaoberal sa tiež aberáciou hviezd a teóriou farieb, navrhol optický diaľkomer.

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.