Myseľ: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Pojem mysle sa začal používať v anglickom [[empirizmus|empirizme]] namiesto pojmu [[duša|duše]]. |
Pojem mysle sa začal používať v anglickom [[empirizmus|empirizme]] namiesto pojmu [[duša|duše]]. |
||
Význam termínu ''myseľ'' prešiel vývinom: na konci [[18. storočie|18. stor.]] sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. |
Význam termínu ''myseľ'' prešiel vývinom: na konci [[18. storočie|18. stor.]] sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. Vo filozofickom slovníku myseľ chápu ako najužšiu jednotu a celkovosť duchovného 'a' zmyslového citového života. V psychológii používame termín vedomie.<ref>Filosofický slovník (vyd. W. Brugger et al.): Praha, Naše vojsko 1994. 640 s.</ref> |
||
V psychológii používame termín vedomie. |
|||
==Názory na myseľ== |
==Názory na myseľ== |
||
Myseľ je podľa [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillaca]] súbor pocitov.<ref name=f>[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvm/mysel_-_nazory_na_nu.html Myseľ - názory na ňu] z [[FILIT]]u.</ref> |
|||
===Condillac=== |
|||
Myseľ je podľa [[Etienne Bonnot de Condillac|Condillaca]] súbor pocitov. |
|||
⚫ | |||
===Descartes=== |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
===Hume=== |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
===Joga=== |
|||
⚫ | |||
===Pataňďzali=== |
|||
Myseľ v [[Pataňďzali]] tvorí jednotu s [[telo]]m. |
|||
[[Pataňdžali]] tvrdil, že myseľ tvorí jednotu s [[telo]]m.<ref name=f /> |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
== |
== Zdroje == |
||
{{reflist}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel_patandzali.html}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel_joga.html}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel_hume_d.html}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel_descartes_r.html}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel_condillac_e_b_de.html}} |
|||
* {{filit|fvm/mysel.html}} |
* {{filit|fvm/mysel.html}} |
||
== Pozri aj == |
|||
⚫ | |||
*[[filozofia mysle]] |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ |
Verzia z 10:46, 22. apríl 2009
Myseľ je subjekt, ktorý vníma, myslí, má svoje predstavy, cíti a pod. prípadne súbor predstavovania, vnímania a pod. Myseľ je entita tematizovaná v súčasnosti najmä v rámci filozofie mysle.
Pojem mysle sa začal používať v anglickom empirizme namiesto pojmu duše.
Význam termínu myseľ prešiel vývinom: na konci 18. stor. sa myseľ chápala ako vnútorný duševný život vôbec resp. totalita zmyslových alebo iba duchovných pocitov. Vo filozofickom slovníku myseľ chápu ako najužšiu jednotu a celkovosť duchovného 'a' zmyslového citového života. V psychológii používame termín vedomie.[1]
Názory na myseľ
Myseľ je podľa Condillaca súbor pocitov.[2]
Myseľ je podľa Descarta netelesná podstata, ktorá je odlišná od materiálnej alebo telesnej podstaty. Vlastnosťou mysle ako mysliacej substancie je vedomie. Myseľ telom priamo pohybuje a telo priamo prežíva.[2]
Myseľ je podľa Huma súbor dojmov.[2]
Myseľ v joge zahrnuje (podobne ako telo) homeostatický mechanizmus, ktorý zabezpečuje vyváženú integrálnu činnosť (samádhi) aj pri pôsobení normálnych vonkajších a vnútorných stimulov.[2]
Pataňdžali tvrdil, že myseľ tvorí jednotu s telom.[2]
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.