Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: arz:الحملة الصليبية التالتة |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
[[Obrázok:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]] |
[[Obrázok:Salah ad-Din Jusuf ibn Ajub.jpg|thumb|right|Sultán Saladin]] |
||
'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]]-[[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]], ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om. |
'''Tretia križiacka výprava''' ([[1189]] - [[1192]]) bola vojenská [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|výprava]] vyhlásená [[pápež]]om [[Gregor VIII.|Gregorom VIII.]] , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad [[Jeruzalem]]om. |
||
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema |
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema [[sultán]]om [[Saladin]]om (asi [[Kurdi|kurdského]] pôvodu) v roku [[1187]], po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na [[Tripolis]], [[Antiochia|Antiochiu]] a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol [[Akko]]n v [[Sýria|Sýrii]]. Saladin už predtým v roku [[1174]] dobyl od Fatimovcov [[Egypt]] a zmocnil sa okrem iného veľkej časti [[Mosul|Mosulského sultanátu]]. |
||
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ |
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-[[Petržalka|Petržalke]], odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Fridricha I. Barbarossu]] (francúzsky kráľ [[Filip II. August]] a anglický kráľ [[Richard I. (Anglicko)|Richard I. Levie srdce]] išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez [[Balkán]] na [[Blízky východ]]: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji [[1190]] v rieke [[Salef]] v dnešnom juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]] po tom, čo porazil moslimov pri [[Konya|Ikonione]]. Jeho syn [[Fridrich Švábsky]] viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ [[Guy Lusignanský]] - ale pri jeho obliehaní v roku [[1191]] zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni [[1191]] vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon ([[12. júla]] [[1191]]) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku [[1192]] uzavrel so Saladinom [[prímerie]], podľa ktorého [[kresťania]] dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov [[Cyprus]], ktorý Richard dobyl ešte cestou do [[Palestína|Palestíny]]. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 21:18, 22. apríl 2009
._Part_of_a_water_clock_(detail).jpg)
Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII. , ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akkon v Sýrii. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni 1191 vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia križiacka výprava
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |