Meliatsko-halstattský oceán: Rozdiel medzi revíziami
d fix wikilinky |
d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002; ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>. |
Názov ''Meliatsky oceán'' bol odvodený z pomenovania obce [[Meliata]] v [[Okres Rožňava|rožňavskom okrese]], kde boli objavené metamorfované [[perm (geochronologická jednotka)|permské]] až [[trias]]ové horniny pôvodne zadelené do [[gemerikum|gemerika]], ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku [[meliatikum]]. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi [[1973]] a [[1985]] geológovia [[Heinz Kozur]] a [[Rudolf Mock]], najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v [[juvavikum|juvavických príkrovoch]] [[Severné Vápencové Alpy|Severných Vápencových Álp]]<ref name="Relics of the Meliata ocean crust">Ivan, P., 2002; ''Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies.'' Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256</ref>. |
||
V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného [[trias]]u ([[anis]]) po strednú až vrchnú [[jura (geochronologická jednotka)|juru]] sú považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým [[meliatska jednotka|meliatska]] a [[ |
V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného [[trias]]u ([[anis]]) po strednú až vrchnú [[jura (geochronologická jednotka)|juru]] sú považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým [[meliatska jednotka|meliatska]] a [[jaklovská jednotka]] so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami [[ofiolitový komplex|ofiolitov]] a [[olistostróma|olistostrómy]] hlbokovodných [[radiolarit]]ov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i [[turnaikum]] a [[silicikum]]. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín ([[modrá bridlica|modré bridlice]]) v [[príkrov Bôrky|príkrove Bôrky]]. Umiestnenie [[sutúra (tektonika)|sutúry]] po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru [[rožňavský zlom]] alebo [[lubenícko-margecianska línia|lubenícko-margeciansku líniu]], iní ju kladú južne od pohoria [[Bukové vrchy|Bükk]]. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
Verzia z 11:53, 3. máj 2009
Geológia Západných Karpát |
---|
Morfotektonické členenie |
Čelná karpatská priehlbina |
Flyšové pásmo |
Bradlové pásmo |
Pásmo jadrových pohorí |
Veporské pásmo |
Gemerské pásmo |
Meliatske pásmo |
Bükkské pásmo |
Bakonské pásmo |
Zemplínske pásmo |
Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Čorštynská elevácia |
Váhický oceán |
Alcapa |
Meliatsko-halstattský oceán |
Pozri aj Geovedný portál |
Meliatsko-halstattský oceán niekedy tiež označovaný ako Meliatsky oceán bol úzky bazén, tvorený oceánskym typom kôry, ktorý existoval medzi Eurázijským kontinentálnym okrajom a blokom Tisy[1]. Oceán vznikol v strednom triase a existoval do strednej až mladšej jury (175 - 150 Ma). Bol subprovinciou Tethýdy, ktorá do karpatskej oblasti zasahovala z východu. Nachádzal sa medzi okrajom laurázijskej (neskôr eurázijskej platne) a blokom Tisy (Panónskej panvy). Vznikol pravdepodobne ako zaoblúková panva. V období riftingu bol oceán široký až 600 km. Uzavretie oceánu, bolo jedným z prvých prejavov alpínskeho vrásnenia v oblasti Karpát a malo významný vplyv na ich ďalšie formovanie.
Názov Meliatsky oceán bol odvodený z pomenovania obce Meliata v rožňavskom okrese, kde boli objavené metamorfované permské až triasové horniny pôvodne zadelené do gemerika, ktoré v neskoršom období geológovia vyčlenili ako samostatnú jednotku meliatikum. Význam oblasti objavili a ako prví popísali vo viacerých prácach medzi rokmi 1973 a 1985 geológovia Heinz Kozur a Rudolf Mock, najprv v mezozoických jednotkách Vnútorných Západných Karpát a neskôr aj v juvavických príkrovoch Severných Vápencových Álp[2].
V súčasnosti sú za pozostatky meliatsko-halstattského oceánu, ktorý existoval od stredného triasu (anis) po strednú až vrchnú juru sú považované najmä horniny subdukčnej melanže meliatika. Tvorí ju predovšetkým meliatska a jaklovská jednotka so slabo alebo vôbec nemetamorfovanými fragmetami ofiolitov a olistostrómy hlbokovodných radiolaritov. Súčasťou svahov okolitých kontinentov zvažujúcich sa do oceánu bolo i turnaikum a silicikum. Diskutabilná je však ich pozícia rovnako ako vysokým tlakom metamorfovaných hornín (modré bridlice) v príkrove Bôrky. Umiestnenie sutúry po jeho uzavretí, je diskutabilné. Niektorí považujú za sutúru rožňavský zlom alebo lubenícko-margeciansku líniu, iní ju kladú južne od pohoria Bükk.
Referencie
- ↑ Golonka, J., Glossary of plate tectonics and paleogeographic terms (Online) prístup 10.12.2008
- ↑ Ivan, P., 2002; Relics of the Meliata ocean crust: Geodynamic implications of mineralogical, petrological and geochmical proxies. Geologica Carpathica, 53, 4, s. 245 - 256