Juhani Aho: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Peterek (diskusia | príspevky)
1 328 editací
d kategórie
JagRoBot (diskusia | príspevky)
Boti
6 959 editací
d Robot nahradil pomlčky zapísané entitou
Riadok 5: Riadok 5:


== Životopis ==
== Životopis ==
Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku [[1884]], kedy bol jeho otec menovaný [[farár]]om v [[Iisalmi]], sa rodina presťahovala na faru vo [[Vieremä]]. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu [[pietizmus|pietizmu]]. V rokoch [[1872]]–[[1880]] študoval v [[Kuopio|Kuopiu]] a v roku [[1880]] nastúpil na [[Helsinská univerzita|Helsinskú univerzitu]], kde do roku [[1884]] študoval klasické jazyky a [[história|históriu]], školu však opustil bez promócie.
Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku [[1884]], kedy bol jeho otec menovaný [[farár]]om v [[Iisalmi]], sa rodina presťahovala na faru vo [[Vieremä]]. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu [[pietizmus|pietizmu]]. V rokoch [[1872]]–[[1880]] študoval v [[Kuopio|Kuopiu]] a v roku [[1880]] nastúpil na [[Helsinská univerzita|Helsinskú univerzitu]], kde do roku [[1884]] študoval klasické jazyky a [[história|históriu]], školu však opustil bez promócie.


Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený [[Nórsko|nórskou]] [[realizmus|realistickou]] školou, druhý pobytom v [[Paríž]]i.
Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený [[Nórsko|nórskou]] [[realizmus|realistickou]] školou, druhý pobytom v [[Paríž]]i.


V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých [[noviny|novín]]. V roku [[1886]] robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín ''Keski-Suomi'', v rokoch [[1887]]–[[1889]] pracoval pre noviny ''Savo'' a v roku [[1889]] sa pridal k zakladateľom ''Päivälehti''.
V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých [[noviny|novín]]. V roku [[1886]] robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín ''Keski-Suomi'', v rokoch [[1887]]–[[1889]] pracoval pre noviny ''Savo'' a v roku [[1889]] sa pridal k zakladateľom ''Päivälehti''.


V rokoch [[1889]]–[[1890]] žil v [[Paríž]]i. Vtedajšiu [[Francúzsko|francúzsku]] [[morálka|morálku]] spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe ''Pastorova žena''.
V rokoch [[1889]]–[[1890]] žil v [[Paríž]]i. Vtedajšiu [[Francúzsko|francúzsku]] [[morálka|morálku]] spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe ''Pastorova žena''.


V rokoch [[1893]]–[[1903]] bol členom ''Uusi Kuvalehti''. V roku [[1897]] sa s rodinou presťahoval do [[Tuusula|Tuusuly]], ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, [[Pekka Halonen]], [[Eero Järnefelt]] alebo [[Jean Sibelius]].
V rokoch [[1893]]–[[1903]] bol členom ''Uusi Kuvalehti''. V roku [[1897]] sa s rodinou presťahoval do [[Tuusula|Tuusuly]], ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, [[Pekka Halonen]], [[Eero Järnefelt]] alebo [[Jean Sibelius]].


Roku [[1911]] Ahovi vyšiel [[realizmus|realisticko]]-[[romantizmus|romantický]] román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom [[Aki Kaurismäki|Akim Kaurismäkim]].
Roku [[1911]] Ahovi vyšiel [[realizmus|realisticko]]-[[romantizmus|romantický]] román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom [[Aki Kaurismäki|Akim Kaurismäkim]].
Riadok 43: Riadok 43:
*[[1912]] ''Maisemia''
*[[1912]] ''Maisemia''
*[[1912]] Sasu Punanen a iné hobliny (''Sasu Punanen ja muita lastuja'')
*[[1912]] Sasu Punanen a iné hobliny (''Sasu Punanen ja muita lastuja'')
*[[1913]] Obrazy a fikcie z fínskej histórie 1–3 (''Kuvia ja kuvitelmia Suomen historiasta 1–3'')
*[[1913]] Obrazy a fikcie z fínskej histórie 1–3 (''Kuvia ja kuvitelmia Suomen historiasta 1–3'')
*[[1914]] Svedomie (''[http://www.gutenberg.org/etext/8494 Omatunto]'')
*[[1914]] Svedomie (''[http://www.gutenberg.org/etext/8494 Omatunto]'')
*[[1916]] Poustovník mieru (''[http://www.gutenberg.org/etext/13874 Rauhan erakko]'')
*[[1916]] Poustovník mieru (''[http://www.gutenberg.org/etext/13874 Rauhan erakko]'')
*[[1918]]–[[1919]] ''Hajamietteitä kapinaviikoilta''
*[[1918]]–[[1919]] ''Hajamietteitä kapinaviikoilta''
*[[1919]] ''Rakkautta''
*[[1919]] ''Rakkautta''
*[[1920]] Spomínaš? (''[http://www.gutenberg.org/etext/9082 Muistatko?]'')
*[[1920]] Spomínaš? (''[http://www.gutenberg.org/etext/9082 Muistatko?]'')
*[[1921]] ''[http://www.gutenberg.org/etext/13769 Lohilastuja ja kalakaskuja]''
*[[1921]] ''[http://www.gutenberg.org/etext/13769 Lohilastuja ja kalakaskuja]''
*[[1921]] ''Kootut lastut''
*[[1921]] ''Kootut lastut''
*[[1918]]–[[1922]] ''Kootut teokset i-x''
*[[1918]]–[[1922]] ''Kootut teokset i-x''
*[[1953]] ''Valitut teokset''
*[[1953]] ''Valitut teokset''
*[[1974]] ''Lastuja''
*[[1974]] ''Lastuja''

Verzia z 13:00, 3. máj 2009

Juhani Aho

Juhani Aho (* 11. september 1861, Lapinlahti – † 8. august 1921, Helsinki), vlastným menom Johannes Brofeldt, literárnym menom Siltanen, Jussi alebo len skrátene J.S-n, bol novinár a prvý fínsky profesionálny spisovateľ, vo svojej dobe jeden z najznámejších v Škandinávii.

Špecializoval sa na krátke príbehy takzvané „hobliny“ (finsky lastu). Čerpal z fínskeho folklóru, ale jeho tvorba nebola provinciálna a odrážala v sebe moderné literárne hnutie tej doby, najmä realizmus. Prekladal diela Alexandra Kiellanda, Alphonse Daudeta, Selmy Lagerlöfovej, Victora Huga, Maurice Maeterlincka a iných.

Životopis

Juhani Aho sa narodil v Lapinlahti Theodorovi Brofeldtovi a Emme Snellmanovej. V roku 1884, kedy bol jeho otec menovaný farárom v Iisalmi, sa rodina presťahovala na faru vo Vieremä. Matkou bol vychovávaný v prísnom duchu pietizmu. V rokoch 1872–1880 študoval v Kuopiu a v roku 1880 nastúpil na Helsinskú univerzitu, kde do roku 1884 študoval klasické jazyky a históriu, školu však opustil bez promócie.

Najznámejšie Ahove diela sú romány Pastorova dcéra a Pastorova žena. Prvý bol ovplyvnený nórskou realistickou školou, druhý pobytom v Paríži.

V dobe svojich študíjnych rokov začal pracovať ako novinár a nasledujúce desaťročie prispieval do mnohých novín. V roku 1886 robil spolu so svojim bratom Pekkom Brofeldtom redaktora novín Keski-Suomi, v rokoch 1887–1889 pracoval pre noviny Savo a v roku 1889 sa pridal k zakladateľom Päivälehti.

V rokoch 1889–1890 žil v Paríži. Vtedajšiu francúzsku morálku spolužitie muža a ženy a ďalšie rozdiely v myslení vtedajších Fínov a Parížanov popisuje v románe Pastorova žena.

V rokoch 1893–1903 bol členom Uusi Kuvalehti. V roku 1897 sa s rodinou presťahoval do Tuusuly, ktorá priťahovala veľa umelcov, spisovateľov a prominentov z fínskeho kultúrneho života, akými boli napríklad J. H. Erkko, Pekka Halonen, Eero Järnefelt alebo Jean Sibelius.

Roku 1911 Ahovi vyšiel realisticko-romantický román Juha, ktorý bol neskôr vo Fínsku niekoľkokrát sfilmovaný, naposledy tiež režisérom Akim Kaurismäkim.

Bol ženatý s umelkyňou Venny Soldan-Brofeldtovou, s ktorou mal dve deti, Anttiho a Heikkiho. Zo vzťahu s Matildou (Tilly) Soldan, Vennyinou sestrou, mal syna Björna.

Bibliografia

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhani_Aho&oldid=2260497“