Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Zorrobot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: no:Kolloid
JagRoBot (diskusia | príspevky)
d Robot nahradil pomlčky zapísané entitou
Riadok 1: Riadok 1:
'''Koloid''' je [[heterogénny|mikroheterogéna]] zmes dvoch látok, z ktorých je jedna v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.
'''Koloid''' je [[heterogénny|mikroheterogéna]] zmes dvoch látok, z ktorých je jedna v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.


V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]).
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na chovanie [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]).


Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]].
Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]].

Verzia z 13:01, 3. máj 2009

Koloid je mikroheterogéna zmes dvoch látok, z ktorých je jedna v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve.

V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–100 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na chovanie pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb).

Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou.

Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc.

Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.