Viliam Pauliny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami
d Odkaz na súbor Viliam_Pauliny-Tóth.jpg bol odstránený, pretože ho Kameraad Pjotr na Commons zmazal. |
obrázok (inny...) + Wikisource |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť |
||
|Meno = Viliam Pauliny-Tóth |
|Meno = Viliam Pauliny-Tóth |
||
|Portrét = |
|Portrét = Viliam_Pauliny_Toth_1877.png |
||
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]] |
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[básnik]] a [[publicista]] |
||
|Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1826]] |
|Dátum narodenia = [[3. jún]] [[1826]] |
||
Riadok 46: | Riadok 46: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Category:Viliam Pauliny-Tóth}} |
{{projekt|commons=Category:Viliam Pauliny-Tóth}} |
||
{{projekt|wikisource=Kategória:Viliam Pauliny-Tóth}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Pauliny-Tóth, Viliam}} |
{{DEFAULTSORT:Pauliny-Tóth, Viliam}} |
Verzia z 20:35, 14. máj 2009
Viliam Pauliny-Tóth | |
slovenský politik, básnik a publicista | |
Narodenie | 3. jún 1826 Senica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 6. máj 1877 Martin, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Viliam Pauliny-Tóth |
Viliam Pauliny-Tóth (pseudonymy Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský) (* 3. jún 1826, Senica, Slovensko – † 6. máj 1877, Martin, Slovensko) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.
Životopis
Pochádzal z rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. Po svadbe získal adoptovaním šľachtický titul a k svojmu menu si začal pripájať i manželkine. Žil v Budíne, Skalici a po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni.
Tvorba
Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil a niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Ede Szigligeti, Roderich Benedix, Aleksander Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.
Dielo
- 1848 - Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
- 1850 - Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
- 1862 - Trinásta pieseň
- 1862 - Škola života
- 1862 - Kocúrkovský bál, veselohra
- 1862 - Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku 1846
- 1862 / 1863 - Jánošík, 2 diely
- 1864 - Náš človek
- 1865 - Politika oportunity
- 1865 - Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
- 1865 - Kráľova žena, historická poviedka
- 1866 - Dvaja Justhovci
- 1866 - Kyčina, historická poviedka
- 1866 - Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
- 1866 / 1870 - Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
- 1867 - Slovenský pravopis
- 1867 - Pansláv, veselohra
- 1867 - Tatarský plen, historická poviedka
- 1868 - Trenčiansky Matúš, historická poviedka
- 1870 - Volebné rozpomienky
- 1870 - Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
- 1870 - Listy ku slovenskému Tomášovi
- 1872 - Listy k židom
- 1876 - Slovenské bájeslovie, vedecká práca
- 1877 - Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny-Tóth
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Viliam Pauliny-Tóth
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny-Tóth