STS-125: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
14 646 editací
aktualizácia
VolkovBot (diskusia | príspevky)
Boti
119 188 editací
d robot Pridal: fi:STS-125
Riadok 126: Riadok 126:
[[es:STS-125]]
[[es:STS-125]]
[[eu:STS-125]]
[[eu:STS-125]]
[[fi:STS-125]]
[[fr:STS-125]]
[[fr:STS-125]]
[[he:STS-125]]
[[he:STS-125]]

Verzia z 05:22, 15. máj 2009

 Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom.
Údaje sa počas letu môžu zmeniť.
STS-125
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-125
COSPAR ID:2009-025A
Raketoplán:Atlantis
Posádka:7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 11. máj 2009
Pristátie: 22. máj 2009 (pánované)
Trvanie: 11 dní (plánované)
Apogeum:578 km
Perigeum:486 km
Doba obehu:97 minút
Inklinácia:28,5°
Hmotnosť:2 049 939 kg (pri štarte)
 ? (pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel
(Ľ-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-119STS-127

STS-125 alebo HST-SM4 je misia amerického raketoplánu Atlantis. Ide o piatu a poslednú servisnú misiu k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu (HST) a zároveň o jediný let raketoplánu po havárii Columbie, ktorého cieľom nie je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).

Je to jediný let orbitera Atlantis k HST, pretože predchádzajúce štyri misie absolvoval dvakrát Discovery, raz Endeavour a raz Columbia. Pôvodne malo ísť aj o poslednú misiu raketoplánu Atlantis, ktorý ako jediný zo zostávajúcich orbiterov zatiaľ nemá systém SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System) na čerpanie elektrickej energie zo stanice. NASA však svoje rozhodnutie zmenila a podľa nového letového plánu má po tejto misii Atlantis absolvovať ešte dva lety k ISS. Hlavným cieľom tejto misie je zvýšiť obežnú dráhu ďalekohľadu, nainštalovať nové prístroje (Cosmic Origins Spectrograph a Wide Field Camera 3), gyroskopy a batérie, zvýšiť tepelnú ochranu a zaistiť tak ďalekohľadu životnosť minimálne do roku 2013. V priebehu letu sa plánuje päť výstupov do otvoreného vesmíru.

Kvôli tomu, že Hubbleov vesmírny ďalekohľad obieha po dráhe s iným sklonom a výškou, ako Medzinárodná vesmírna stanica, v prípade problémov počas misie sa Atlantis nemôže s ISS spojiť. Z tohto dôvodu na rampe 39-B nachádza druhý raketoplán (Endeavour), aby mohol prípadne odštartovať na pomoc posádke Atlantisu. Prípadná záchranná misia Endeavouru je pomenovaná STS-400 a má štvorčlennú posádku.

Posádka

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[1]

V nákladovom priestore raketoplánu sa nachádza

  • manévrovacie rameno (S)RMS (Shuttle Remote Manipulator System)
  • nástavec OBSS (Orbital Boom Sensor System) pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu
  • prechodová komora pre výstup do otvoreného vesmíru
  • Nosič SLIC (Super Lightweight Interchangeable Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Celková hmotnosť tohto nákladu je 1 700 kg
    • širokouhlá kamera Wide Field Camera 3 (WFC 3)
    • batérie Battery Module Units (BMUs)
  • nosič ORUC (Orbital Replacement Unit Carrier) s nasledujúcim vybavením pre Hubbleov vesmírny ďalekohľad
    • spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph)
    • optický systém FGS (Fine Guidance Sensor)
    • jendotky s gyroskopmi RSUs (Rate Sensor Units)
    • vybavenie pre opravu ACS (Advanced Camera for Surveys)
    • vybavenie pre opravu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph)
    • kamera IMAX 3D Cargo Bay Camera
  • nosič MULE (Milti-Use Lightweight Equipment Carrier)
    • elektornika SI C&DH (Science Instrument Command and Data Handling)
    • tepelná izolácia NOBLs (New Outer Blanket Layers)

História poslednej servisnej misie

Raketoplán Columbia mal pôvodne navštíviť Hubbleov ďalekohľad vo februári 2005. Hlavnou úlohou misie mala byť náhrada navádzacích senzorov a dvoch nefunkčných gyroskopov, umiestnenie ochrannej "pokrývky" na poškodenú izoláciu a výmena kamery Wide Field and Planetary Camera 2 novším modelom Wide Field Camera 3 a inštalácia prístroja Cosmic Origins Spectrograph (COS). Columbia sa však vo februári 2003 rozpadla pri vstupe do atmosféry. Vtedajší riaditeľ NASA Sean O'Keefe preto rozhodol, že aby sa zamedzilo opakovaniu havárie Columbie, všetky budúce lety raketoplánov musia byť naplánované tak, aby raketoplán mohol dosiahnuť 'bezpečný dosah' Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Na ISS by mohli byť vyriešené možné závady, aby sa raketoplán mohol bezpečne vrátiť na Zem. Bohužiaľ raketoplány nie sú schopné dosiahnuť zároveň obežnú dráhu Hubblea a počas rovnakej misie sa dostať aj na obežnú dráhu ISS, ktorá má rozdielnu výšku a sklon. Všetky budúce pilotované lety k teleskopu boli preto zrušené.[2] Toto rozhodnutie bolo kritizované mnohými astronómami, ktorí považovali hodnotu Hubbleovho ďalekohľadu za dostatočne veľkú nato, aby človek podstúpil určité riziko.

Dvojica raketoplánov (Atlantis a Endeavour) na dvoch rampách štartovacieho komplexu 39.

V januári 2004, uviedol administrátor NASA O´Keefe, že sa na základe veľkého nesúhlasu verejnosti a žiadosti Kongresu Spojených štátov amerických rozhodol zrevidovať svoje rozhodnutie o zrušení poslednej servisnej misie HVD. 13. júna 2004 bolo panelom Národnej akadémie vied Spojených štátov Amerických vydané doporučenie, podľa ktorého má byť Hubble zachovaný aj napriek zjavným rizikám. V súhrne toto doporučenie hovorilo, že by sa „NASA nemala žiadnym spôsobom pokúšať brániť vo vykonaní servisnej misie na Hubbleovom vesmírnom ďalekohľade“. V auguste 2004 O´Keefe oficiálne požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pripravilo detailný návrh na robotickú servisnú misiu HVD. Tieto plány však boli neskôr zrušené, pretože robotická misia bola opísáná ako „nereálna“.[3] Ku koncu roka 2004 sa niekoľko členov Kongresu USA, vedených senátorkou Barbarou Mikulski, rozhodlo viesť verejnú diskusiu a s veľkou podporou verejnosti sa pustili do „boja“ s administratívou prezidenta George W. Busha a NASA, s cieľom prehodnotenia ich rozhodnutia zrušiť záchrannú servisnú misiu Hubbleovho ďalekohľadu.[4]

S príchodom nového administrátora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil prístup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, že je ochotný znovu zvážiť možnosti uskutočniť servisnú misiu za pomoci ľudskej posádky. Onedlho po svojom uvedení do úradu požiadal Goddardovo centrum pre vesmírne lety, aby pokračovalo v prerušených prípravách servisnej misie s ľudskou posádkou. V októbri 2006 Griffin vydal konečné rozhodnutie a dal misii STS-125 definitívne zelenú.

Prípravy na štart

Štart raketoplánu Atlantis STS-125

22. augusta 2008 sa raketoplán Atlantis premiestnil z hangáru OPF (Orbiter Processing Facility) do montážnej haly VAB (Vehicle Assembly Building). Tam bol pripojený k zostave vonkajšej palivovej nádrže (ET) a štartovacích motorov (SRB). 4. septembra bol celý komplex premiestnený na rampu 39-A. V dňoch 22. až 24. septembra 2008 prebehla skúška odpočítavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol naplánovaný na 15. október 2008.

29. septembra však riadiaci počítač Hubbleovho vesmírneho teleskopu prešiel do bezpečnostného módu a boli prerušené všetky vedecké pozorovania. V dôsledku tejto závady bol štart misie odložený na február 2009, neskôr až na máj 2009. Z tohto dôvodu musel Atlantis uvoľniť rampu raketoplánu Endeavour, ktorý mal najprv uskutočniť zásobovaciu servisnú misiu STS-126 k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Atlantis sa teda v októbri 2008 vrátil do haly VAB.

31. marca 2009 sa celá štartovacia zostava presunula opäť na rampu 39-A[5] v rámci príprav na štart plánovaný na 11. máj 2009 v čase 20:02 SELČ.

Priebeh letu

Atlantis úspešne odštartoval 11. mája v čase 18:01:56 UTC. Necelé dve minúty po vzlete narazil do dlaždíc tepelnej ochrany pravého krídla úlomok, ale podľa prvých analýz tímom DAT (Damage Assessment Team) nie je poškodenie hlboké a preto nevzbudzuje obavy. V čase 18:10:39 UT boli vypojené motory SSME a vzápätí (18:10:46 UT) nasledovalo odhodenie nádrže ET. Manéver dvojicou orbitálnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System) v čase 18:45:41 UT[6] dostal Atlantis na stabilnú obežnú dráhu. Nasledovala bežná kontrola systémov orbitera a otvorenie jeho nákladového priestoru, aby sa umožnila správna činnosť radiátorov umiestnených v dverách do nákladového priestoru. V deň štartu došlo ešte k oživeniu manipulátoru RMS a jendému korekčnému manévru.

Druhý deň letu bol venovaný kontrole tepelnej ochrany stroja. Manipulátor RMS vybral z nákladového priestoru predlžovaciu tyč s prístrojmi OBSS (Orbiter Boom Sensor System) a postupne snímal povrch raketoplánu. Posádka tiež skontrolovala skafandre pre výstup do otvoreného priestoru a pripravila montážny stôl FSS (Flight Support System) na pripojenie ďalekohľadu. Hubble sa zatiaľ pripravoval na prílet raketoplánu tým, že uzavrel svoj tubus.

13. mája pokračovali približovacie manévre a napokon v čase 19:14 SELČ, s miernym opozdením oproti plánu, Atlantis zachytil Hubbleov vesmírny ďalekohľad.

Referencie

  1. ↑ http://www.hvezdarna-vsetin.inext.cz/view.php?cisloclanku=2009050001
  2. ↑ Servicing Mission 4 Cancelled [online]. STScI, 2004-01-16, [cit. 2008-04-28]. Dostupné online.
  3. ↑ Guy Gugliotta. Nominee Backs a Review Of NASA's Hubble Decision [online]. The Washington Post, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. (Anglicky)
  4. ↑ Mikulski Vows To Fight For Hubble [online]. Barbara Mikulski, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. (Anglicky)
  5. ↑ Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch [online]. CBS4, Mar 31, 2009. Dostupné online.
  6. ↑ Antonín Vítek. 2009-025A - STS 125 [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-125

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=STS-125&oldid=2285636“