Egejské more: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ms:Laut Aegean, tl:Dagat Egeo |
doplnenie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Aegeansea.jpg|thumb|right|Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora]] |
[[Obrázok:Aegeansea.jpg|thumb|right|Satelitný pohľad na oblasť Egejského mora]] |
||
'''Egejské more''' (neodborne nazývané aj '''[[archipelagos]]''') je polouzatvorené more v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]]. Nachádza sa medzi [[Balkánsky polostrov|Balkánskym polostrovom]], [[Malá Ázia|Malou Áziou]] a [[Kréta|Krétou]]. Plocha |
'''Egejské more''' (neodborne nazývané aj '''[[archipelagos]]''') je polouzatvorené [[okrajové more]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]], patriace k [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]]. Nachádza sa medzi [[Balkánsky polostrov|Balkánskym polostrovom]], [[Malá Ázia|Malou Áziou]] a [[Kréta|Krétou]]. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria. |
||
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia [[Kréta]]. Patria k nemu súostrovia [[Kyklady]], [[Východoegejské ostrovy]], [[Eubója]], [[Severné Sporady]], [[Argosarónske ostrovy]] a [[Dodekanéz]]y. Na severovýchode je more cez [[Dardanely]], [[Marmarské more]] a [[Bospor]] prepojené s [[Čierne more|Čiernym morom]]. |
|||
== Geológia == |
|||
Oblasť sa vyznačuje stenčenou [[kontinentálna zemská kôra|kontinentálnou kôrou]], vysokým [[tepelný tok|tepelným tokom]] (a s tým spojenou [[vulkanizmus|vulkanickou]] činnosťou) a vysokou [[seizmicita|seizmicitou]]. [[Zemetrasenie|Zemetrasenia]] majú plytké až stredne hlboké [[hypocentrum|hypocentrá]], ktoré sledujú [[Benioffova zóna|beniofovu-zónu]] ponárajúcej sa [[tektonická platňa|platne]]. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia [[Africká platňa|Africkej]] pod [[Eurázijská platňa|Eurázijskú platňu]]. [[Kréta]] sa nachádza nad subdukčnou zónou v pozícií [[ostrovný oblúk|ostrovného oblúka]]. Do severnej časti Egejského mora zasahuje [[severoanatólsky zlom]]. Celá oblasť poklesáva približne od [[neogén]]u<ref>Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: ''Encyclopedia of European and Asian regional geology.'' Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s. </ref>. |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 22:14, 29. máj 2009
Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.
Geológia
Oblasť sa vyznačuje stenčenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].
Referencie
- ↑ Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egejské more