Epikouros zo Samu: Rozdiel medzi revíziami
šablóna |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Epikuros zo Samu''' ([[341 pred Kr.|341]]-[[270 pred Kr.]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ [[Epikureizmus|epikureizmu]]. Nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané. |
'''Epikuros zo Samu''' ([[341 pred Kr.|341]]-[[270 pred Kr.]]) bol grécky [[filozof]] obdobia [[helenizmus|helenizmu]], [[materializmus|materialista]], zakladateľ [[Epikureizmus|epikureizmu]]. Nadviazal na [[Demokritos|Demokritov]] [[atomizmus]], pričom zmiernil jeho prísny [[determinizmus]] a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané. |
||
Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti. |
Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti. Epikuros sa vysmieva strachu ľudí zo smrti. Hovorí, že kým človek žije, smrti niet a preto nemá dôvod báť sa jej, a keď smrť prišôa, tak už niet človeka, ktorý by sa jej bál. |
||
Epikurova [[etika]] nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. |
Epikurova [[etika]] nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa. |
||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
{{Výhonok filozof}} |
{{Výhonok filozof}}''''''Tučný text'''''' |
||
Verzia z 19:02, 5. jún 2009
Epikuros zo Samu (341-270 pred Kr.) bol grécky filozof obdobia helenizmu, materialista, zakladateľ epikureizmu. Nadviazal na Demokritov atomizmus, pričom zmiernil jeho prísny determinizmus a zdôvodnil slobodu vôle tým, že doň zaviedol moment náhody: Epikuros dáva atómom v ich pohybe možnosť odchýlky. Dianie vo svete potom už nie je jednoznačne určené predchádzajúcimi príčinami. Objavujú sa náhody a môže vzniknúť niečo nové, neočakávané.
Epikuros vytvoril individualistické etické učenie, podľa ktorého sa za najvyššie dobro považuje slasť a za hlavný predpoklad blaha pokoj duše. Cieľom poznania je oslobodiť človeka od strachu z bohov a zo smrti. Epikuros sa vysmieva strachu ľudí zo smrti. Hovorí, že kým človek žije, smrti niet a preto nemá dôvod báť sa jej, a keď smrť prišôa, tak už niet človeka, ktorý by sa jej bál.
Epikurova etika nachádza blaženosť a slasť v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Epikouros zo Samu
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Epikouros zo Samu
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
'Tučný text'