Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami
d Robot nahradil entity |
d robot Pridal: ug:يادور كىسلاتاسى; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[polynukleotid]]y s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov. |
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[polynukleotid]]y s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov. |
||
V ich [[molekula| |
V ich [[molekula|molekulách]] sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl. |
||
Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku [[1869]]. |
Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku [[1869]]. |
||
Riadok 77: | Riadok 77: | ||
[[th:กรดนิวคลีอิก]] |
[[th:กรดนิวคลีอิก]] |
||
[[tr:Nükleik asit]] |
[[tr:Nükleik asit]] |
||
[[ug:يادور كىسلاتاسى]] |
|||
[[uk:Нуклеїнові кислоти]] |
[[uk:Нуклеїнові кислоти]] |
||
[[vi:Axít nucleic]] |
[[vi:Axít nucleic]] |
Verzia z 04:34, 13. jún 2009
Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.
V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.
Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.
Štruktúra
- kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO43−)
- monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
- Zásaditá zložka - nukleotidy
- puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
- pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín
Delenie
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:
- kyselinu ribonukleovú(RNA alebo RNK)
- kyselinu deoxyribonukleovú (DNA alebo DNK)
podla štruktúr
- primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov.
- sekundárna štruktúra má tvar dvojitej pravotočivej závitnice ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce.
- terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu.
Výskyt
V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza:
- najmä v jadre bunky
- menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín aj v chloroplastoch
- v kapside vírusu