Melatonín: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
rollback
→‎Externé odkazy: Citácia periodika
Riadok 17: Riadok 17:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
*{{Citácia periodika |meno=Jiri |priezvisko=Vanecek |mesiac=júl |rok=1998 |titul=Cellular mechanisms of melatonin action |periodikum=Physiological Reviews |ročník=78 |číslo=3 |strany=687–721 |url=http://physrev.physiology.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=9674691 |pmid=9674691 |jazyk=po anglicky}}
* [http://www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez/query.fcgi?cmd=Retrieve&db=pubmed&dopt=Abstract&list_uids=9674691&query_hl=7&itool=pubmed_docsum Vanecek - Cellular mechanism of melatonin action]
*{{Citácia periodika |meno=George A |priezvisko=Bubenik |mesiac=október |rok=2002 |titul=Gastrointestinal melatonin: localization, function, and clinical relevance |periodikum=Digestive Diseases and Sciences |ročník=47 |číslo=10 |strany=2336–2348 |doi=10.1023/A:1020107915919 |pmid=12395907 |jazyk=po anglicky}}
* [http://www.ncbi.nlm.nih.gov/entrez/query.fcgi?cmd=Retrieve&db=pubmed&dopt=Abstract&list_uids=12395907&query_hl=9&itool=pubmed_docsum Bubenik - Gastrointestinal melatonin]


[[Kategória:Hormóny]]
[[Kategória:Hormóny]]

Verzia z 11:07, 15. jún 2009

Vzorec melatonínu

Melatonín (5-metoxy-N-acetyltryptamín) je hormón, produkovaný v mozgu v šuškovitom teliesku (epifýza), ale aj v sietnici a gastrointestinálnom trakte.

Syntéza a štruktúra

Melatonín je v organizme produkovaný z aminokyseliny tryptofánu, a jedným z jeho významných medziproduktov je signálna molekula s mnohými biologickým vlastnosťami, serotonín. Jeho sumárny vzorec je C13H16N2O2 a relatívna molekulová hmotnosť 232,28.

Výskyt

krvná plazma, CNS (v najrôznejších štruktúrach mozgu (epifýza, hypofýza, suprachiazmatické jadrá)), sietnica, gastrointestinálny trakt (pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo, rektum), žlč, pečeň, pankreas, pľúca, vaječníky)

Biologické účinky

Tvorbu melatonínu v epifýze ovplyvňuje intenzita svetla: svetlo brzdí jeho tvorbu. Tvorí sa ho osem až desať krát viac v noci ako cez deň, a tak melatonín podmieňuje denný (cirkadiánny) rytmus človeka a cicavcov a je signálom pre telo o aktuálnom „subjektívnom čase“ jednak v rámci 24 hodín, jednak v priebehu roka. So striedaním dĺžky nocí počas roka sa mení aj dĺžka trvania zvýšenej hladiny melatonínu v krvnej plazme. Zmena dĺžky trvania vysokej hladiny je tak signálom o aktuálnom „čase v roku“. To má zásadný význam najmä u sezónnych zvierat. Má však aj imunomodulačný účinok, antioxidačný (ako scavenger voľných radikálov), onkostatický a proapoptotický účinok, vplyv na transportné procesy v tráviacom systéme, ovplyvňuje motilitu čriev.

Jeho tvorbu ovplyvňuje elektromagnetické žiarenie a má aj antigonadotropný účinok – brzdí tvorbu pohlavných hormónov (je antagonistom gonadotropínov hypofýzy).

Externé odkazy

  • VANECEK, Jiri. Cellular mechanisms of melatonin action. Physiological Reviews, júl 1998, roč. 78, čís. 3, s. 687–721. Dostupné online. PMID 9674691. (po anglicky)
  • BUBENIK, George A. Gastrointestinal melatonin: localization, function, and clinical relevance. Digestive Diseases and Sciences, október 2002, roč. 47, čís. 10, s. 2336–2348. DOI10.1023/A:1020107915919. PMID 12395907. (po anglicky)