Roháč veľký: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hr:Obični jelenak |
|||
| Riadok 49: | Riadok 49: | ||
==Výskyt a stav na Slovensku== |
==Výskyt a stav na Slovensku== |
||
Na [[Slovensko|Slovensku]] je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: [[Malé Karpaty|Malé]] a [[Biele Karpaty]], [[Tríbeč]], [[Považský Inovec]], [[Burda (pohorie)|Burda]], [[Slovenské rudohorie]], [[Slanské vrchy]], [[Vihorlat]] a i. Celkove je rozšírený od [[Pyreneje|Pyrenejí]] až po [[Ukrajina|Ukrajinu]], na severe až po [[Baltické more]]. Na juhu žije v [[Taliansko|Taliansku]], na [[Balkán]]e a v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. |
Na [[Slovensko|Slovensku]] je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: [[Malé Karpaty|Malé]] a [[Biele Karpaty]], [[Tríbeč]], [[Považský Inovec]], Bratislava, [[Burda (pohorie)|Burda]], [[Slovenské rudohorie]], [[Slanské vrchy]], [[Vihorlat]] a i. Celkove je rozšírený od [[Pyreneje|Pyrenejí]] až po [[Ukrajina|Ukrajinu]], na severe až po [[Baltické more]]. Na juhu žije v [[Taliansko|Taliansku]], na [[Balkán]]e a v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. |
||
==Ochrana== |
==Ochrana== |
||
Verzia z 12:40, 16. jún 2009
| Roháč veľký | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Lucanus cervus Linnaeus, 1758 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Roháč veľký alebo staršie roháč obyčajný (lat. Lucanus cervus) je druh z čeľade roháčovité.
Poznávacie znaky
Náš najväčší chrobák známy nápadným pohlavným dimorfizmom. Samček má typické parohovité hryzadlá a býva 35-75 mm dlhý. Tvar, veľkosť hlavy a hryzadiel sú veľmi premenlivé so všetkými prechodmi od veľkej (telodontnej) k malej (amfídontnej) forme. Hryzadlá majú iba ozdobnú funkciu. Hoci samček ich používa pri zápasoch o samičku, pre protivníka nie sú nijako nebezpečné. Samička je o niečo menšia: 33-45 mm, hryzadlá má krátke, jednoducho zakončené. Hlava a hruď sú tmavé, hryzadlá a krovky gaštanovohnedé. Larvy sa podobajú pandravám chrústov, ale sú mohutnejšie.
Ekológia a biotop
Samčeky poletujú za teplých letných večerov a vyhľadávajú samičky, ale aj sladkú šťavu vytekajúcu z poranených stromov. Po oplodnení samička vyhľadáva staré práchnivé stromy (dub, výnimočne buk a i.) a znáša do nich vajíčka. Larvy sa vyvíjajú 2-3 roky a v nepriaznivých podmienkach aj dlhšie. Živia sa práchnivejúcim drevom a v ňom sa i zakuklujú. O dva mesiace sa liahnu imága (dospelé jedinec). Žije v starších, teplých, nížinných a podhorských dúbravách, zmiešaných lesoch a i.
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: Malé a Biele Karpaty, Tríbeč, Považský Inovec, Bratislava, Burda, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Vihorlat a i. Celkove je rozšírený od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu žije v Taliansku, na Balkáne a v Malej Ázii.
Ochrana
Roháč je u nás najväčším palearktickým zástupcom prevažne tropickej čeľade Lucanidae. V českých krajoch je vzácny, čo súvisí v minulých rokoch s premenou listnatých lesov na ihličnaté. Jeho výskyt ohrozuje výrub starých dubín, odstraňovanie práchnivejúcich stromov, pňov i náruživí zberatelia. Rozhrýzaním a trávením odumierajúceho dreva roháč urýchľuje kolobeh organických látok v prírode, a preto je užitočný. Chránime ho ako významného zástupcu karpatskej fauny.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Roháč veľký
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Roháč veľký
