Marmarošská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
z čl. Marmaroš |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
}} |
}} |
||
'''Marmarošská župa''' (po latinsky: ''comitatus Maramarosiensis vel Marmarosiensis vel Maramarusiensis'', po maďarsky: ''Máramaros vármegye'', po rumunsky: ''Comitatul Maramureş'', po nemecky: ''Komitat Maramuresch'') je názov [[komitát|komitátu]], [[stolica|stolice]] a [[župa|župy]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], v súčasnosti jej územie leží v severozápadnom [[Rumunsko|Rumunsku]] a na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Zakarpatská oblasť]]). Hlavným mestom bolo mesto [[Sighetu Marmaţiei|Sihoť]] (rusín. ''Sihota'', maď. ''Máramarossziget'', nem. ''Maramureschsigeth'' alebo ''Siget''). |
'''Marmarošská župa''' (po latinsky: ''comitatus Maramarosiensis vel Marmarosiensis vel Maramarusiensis'', po maďarsky: ''Máramaros vármegye'', po rumunsky: ''Comitatul Maramureş'', po nemecky: ''Komitat Maramuresch'') je názov [[komitát|komitátu]], [[stolica|stolice]] a [[župa|župy]] v [[Uhorsko|Uhorsku]], v súčasnosti jej územie leží v severozápadnom [[Rumunsko|Rumunsku]] a na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Zakarpatská oblasť]]). Hlavným mestom bolo mesto [[Sighetu Marmaţiei|Marmarošská Sihoť]] (rusín. ''Sihota'', maď. ''Máramarossziget'', nem. ''Maramureschsigeth'' alebo ''Siget''). |
||
Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola župa rozdelená medzi [[Česko-Slovensko]] (2/3) a [[Rumunsko]] (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po [[februárová revolúcia|februárovej revolúcii]] mezi Česko-Slovenskom a [[Rumunsko]]m, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky [[Tisa]]. Hranice jeho územia siahali až na sever po [[Halič]], na juhu to boli súčasné hranice [[Rumunsko|Rumunska]]. Do jeho územia spadá tok rieky [[Tisa]], no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou [[Rusíni|rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti]]. Vo väčších obciach žije veľa [[Židia|Židov]], menej [[Rumuni|Rumunov]] a [[Maďari|Maďarov]]. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú [[Huculi]]. |
Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola župa rozdelená medzi [[Česko-Slovensko]] (2/3) a [[Rumunsko]] (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po [[februárová revolúcia|februárovej revolúcii]] mezi Česko-Slovenskom a [[Rumunsko]]m, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky [[Tisa]]. Hranice jeho územia siahali až na sever po [[Halič]], na juhu to boli súčasné hranice [[Rumunsko|Rumunska]]. Do jeho územia spadá tok rieky [[Tisa]], no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou [[Rusíni|rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti]]. Vo väčších obciach žije veľa [[Židia|Židov]], menej [[Rumuni|Rumunov]] a [[Maďari|Maďarov]]. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú [[Huculi]]. |
||
Verzia z 22:34, 12. júl 2009
| Marmarošská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Rumunsko, Ukrajina | |
| Sídlo župy | Sihoť | |
| Rozloha | 9 716 km² | |
| Obyvateľstvo | 357 535 (1910) [1] | |
| - | 227 436 (1880) [2] | |
| Hustota | 36,8 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Maďari 14,8% Nemci 16,6% Rumuni 22,6% Rusíni 44,6% Ostatní 0,3% | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 10,47 % Nemci 13,95 % Slováci 0,22 % Rumuni 25,09 % Rusíni 46,7 % Srbi a Chorváti 0,06 % Ostatní 0,22 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Máramaros County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Marmarošská župa (po latinsky: comitatus Maramarosiensis vel Marmarosiensis vel Maramarusiensis, po maďarsky: Máramaros vármegye, po rumunsky: Comitatul Maramureş, po nemecky: Komitat Maramuresch) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti jej územie leží v severozápadnom Rumunsku a na západnej Ukrajine (Zakarpatská oblasť). Hlavným mestom bolo mesto Marmarošská Sihoť (rusín. Sihota, maď. Máramarossziget, nem. Maramureschsigeth alebo Siget).
Po prvej svetovej vojne bola župa rozdelená medzi Česko-Slovensko (2/3) a Rumunsko (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po februárovej revolúcii mezi Česko-Slovenskom a Rumunskom, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k Podkarpatskej Rusi, neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky Tisa. Hranice jeho územia siahali až na sever po Halič, na juhu to boli súčasné hranice Rumunska. Do jeho územia spadá tok rieky Tisa, no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti. Vo väčších obciach žije veľa Židov, menej Rumunov a Maďarov. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú Huculi.
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
.png)
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)