Albrecht I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: pt:Alberto I da Germânia |
wikilinky, opravy |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Miesto úmrtia = [[Königsfelden]] |
|Miesto úmrtia = [[Königsfelden]] |
||
|}} |
|}} |
||
'''Albrecht I.''', tiež známy ako '''Albrecht I. Habsburský''' ({{deu|Albert I.}}, {{lat|Albertus I.}}) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn [[Rudolf I. Habsburský|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]]. |
'''Albrecht I.''', tiež známy ako '''Albrecht I. Habsburský''' ({{deu|Albert I.}}, {{lat|Albertus I.}}) (júl 1244, [[Rheinfelden]] - 1. máj 1308, [[Königsfelden]]) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn [[Rudolf I. Habsburský|Rudolfa I.]] a [[Gertrúda Hohenberská|Gertrúdy Hohenberskej]]. |
||
==Život== |
==Život== |
||
Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku [[1287]]/[[1288]] k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil [[Uhorsko|uhorskú]] korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|rímsko-nemeckého kráľa]] [[Adolf Nassauský|Adolfa Nassauského]] a Uhorsko si zvolilo [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]]. Ním vymrel rod [[Arpádovci|Arpádovcov]] a Albrecht podporil [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Roberta z Anjou]] ako protikandidáta [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa. |
Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku [[1287]]/[[1288]] k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil [[Uhorsko|uhorskú]] korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za [[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|rímsko-nemeckého kráľa]] [[Adolf Nassauský|Adolfa Nassauského]] a Uhorsko si zvolilo [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]]. Ním vymrel rod [[Arpádovci|Arpádovcov]] a Albrecht podporil [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Roberta z Anjou]] ako protikandidáta [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa. |
||
V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV. ]] Svojho syna [[Rudolf |
V roku [[1293]] bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime [[1298]]. Dňa [[24. augusta]] bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipom IV. ]] Svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] oženil s kráľovou nevlastnou sestrou [[Blanka Francúzska|Blankou]] a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]. |
||
V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii". |
V roku [[1300]] uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku [[1302]] oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]], ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii". |
||
Okrem Uhorska mal záujem aj o [[Čechy]]. [[Václav II.]] bol ženatý s [[Guta Habsburská|Gutou]], Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Václav III.|Václava III.]] prinútil vzdať sa nároku na [[Uhorsk]]o a po smrti tohto posledného [[Přemyslovci|Přemyslovca]] vtrhol do Čiech a svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa |
Okrem Uhorska mal záujem aj o [[Čechy]]. [[Václav II.]] bol ženatý s [[Guta Habsburská|Gutou]], Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Václav III.|Václava III.]] prinútil vzdať sa nároku na [[Uhorsk]]o a po smrti tohto posledného [[Přemyslovci|Přemyslovca]] vtrhol do Čiech a svojho syna [[Rudolf Habsburský|Rudolfa]] oženil s [[Alžbeta Rejčka|ňEliškou Rejčkou]], vdovou po [[Václav II.|Václavovi II.]] Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna [[Fridrich I. Pekný|Fridricha Pekného]]. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov [[Ján Parricida|Jánom Parricidom]], ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo. |
||
Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi [[Fridrich III. (SRR)|Fridrichovi III.]] |
Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi [[Fridrich III. (SRR)|Fridrichovi III.]] |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
# Anna ([[1277]]/[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v roku [[ 1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský|Henricha VI., vojvodu vroclavského]] |
# Anna ([[1277]]/[[1279]] - [[19. marec]] [[1327]]), vydatá prvý krát v roku [[ 1295]] v [[Graz]]i za [[Hermann, markgróf brandenburský|Hermanna, markgrófa brandenburského]] a druhý krát v roku [[1310]] vo [[Vroclav]]e za [[Henrich VI., vojvoda vroclavský|Henricha VI., vojvodu vroclavského]] |
||
# Agneša ([[1280]] - [[11. jún]] [[1364]]), vydatá v roku [[1296]] vo [[Viedeň|Viedni]] za [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III., kráľa uhorského]] a nezanechali potomstvo |
# Agneša ([[1280]] - [[11. jún]] [[1364]]), vydatá v roku [[1296]] vo [[Viedeň|Viedni]] za [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III., kráľa uhorského]] a nezanechali potomstvo |
||
# [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf]], vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. [[1281]] - [[4. júl]] [[1307]]), ženatý prvý krát v roku [[1300]] s [[Blanka Francúzska|Blankou]], nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]], a druhý krát v roku [[1306]] s [[ |
# [[Rudolf I. (Čechy)|Rudolf]], vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. [[1281]] - [[4. júl]] [[1307]]), ženatý prvý krát v roku [[1300]] s [[Blanka Francúzska|Blankou]], nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]], a druhý krát v roku [[1306]] s [[Alžbeta Rejčka|Eliškou Rejčkou]], vdovou po českom kráľovi [[Václav III.|Václavovi III.]] |
||
# Alžbeta ([[1285]] - [[19. máj]] [[1352]]), vydatá v roku [[1304]] za [[Fridrich IV., vojvoda lotrinský|Fridricha IV., vojvodu lotrinského]], a stala sa matkou 2 detí |
# Alžbeta ([[1285]] - [[19. máj]] [[1352]]), vydatá v roku [[1304]] za [[Fridrich IV., vojvoda lotrinský|Fridricha IV., vojvodu lotrinského]], a stala sa matkou 2 detí |
||
# [[Fridrich I. Pekný|Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III.]] ([[1289]] - [[13. január]] [[1330]], ženatý v roku [[1314]] s [[Alžbeta Aragónska|Alžbetou]], dcérou aragónskeho kráľa [[Jakub II. Aragónsky|Jakuba II.]] |
# [[Fridrich I. Pekný|Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III.]] ([[1289]] - [[13. január]] [[1330]]), ženatý v roku [[1314]] s [[Alžbeta Aragónska|Alžbetou]], dcérou aragónskeho kráľa [[Jakub II. Aragónsky|Jakuba II.]] |
||
# [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold I.]] ([[4. august]] [[1290]] - [[28. február]] - [[1326]]), ženatý v roku [[1315]] s [[Katarína Savojská|Katarínou]], dcérou savojského grófa [[Amadeus V., gróf savojský|Amadea V.]] |
# [[Leopold I. (Rakúsko, Habsburg)|Leopold I.]] ([[4. august]] [[1290]] - [[28. február]] - [[1326]]), ženatý v roku [[1315]] s [[Katarína Savojská|Katarínou]], dcérou savojského grófa [[Amadeus V., gróf savojský|Amadea V.]] |
||
# Katarína ([[1295]] - [[18. január]] [[1323]]), vydatá v roku [[1316]] za [[Karol, vojvoda kalabrijský|Karola, vojvodu kalabrijského]] |
# Katarína ([[1295]] - [[18. január]] [[1323]]), vydatá v roku [[1316]] za [[Karol, vojvoda kalabrijský|Karola, vojvodu kalabrijského]] |
Verzia z 11:38, 10. august 2009
Albrecht I. | |
rímsko-nemecký cisár | |
Narodenie | júl 1255 Rheinfelden |
---|---|
Úmrtie | 1. máj 1308, zavraždený Königsfelden |
Odkazy | |
Commons | Albrecht I. |
Albrecht I., tiež známy ako Albrecht I. Habsburský (nem. Albert I., lat. Albertus I.) (júl 1244, Rheinfelden - 1. máj 1308, Königsfelden) bol rímsko-nemecký cisár, najstarší syn Rudolfa I. a Gertrúdy Hohenberskej.
Život
V mladosti bolo dbané na jeho vzdelanie, pretože na rozdiel od mnohých šľachtických synov tej doby vedel písať a ovládal základy latinčiny. Otec mu veľmi veril a po jeho smrti musel ako 19-ročný spravovať habsburské Horné zeme. Inicioval vznik urbára habsburských rodových statkov. 26-ročný sa stal ríšskym správcom rakúskych vojvodstiev a Štajerskej marky. Najprv vládol spolu so svojim mladším bratom Rudolfom II., ale kvôli nesúhlasu šľachty sa vlády ujal sám a dedičné právo získali len jeho potomkovia.
Vedel tvrdo presadiť svoju vôľu, čo viedlo v roku 1287/1288 k povstaniu, ktoré potlačil. Pre šľachtu sa stával čoraz väčšou hrozbou. Otec mu sľúbil uhorskú korunu, ale po cisárovej smrti sa v Horných rakúskych zemiach vytvorila silná protihabsburská koalícia a kým jednal tam, kurfisti zvolili za rímsko-nemeckého kráľa Adolfa Nassauského a Uhorsko si zvolilo Ondreja III.. Ním vymrel rod Arpádovcov a Albrecht podporil Karola Roberta z Anjou ako protikandidáta Přemyslovcov. Aby Albrecht udržal habsburské pozície, takisto múdro podporil Adolfa.
V roku 1293 bola jeho moc opäť ohrozená, keď ho počas ťažkej choroby vyhlásili za mŕtveho. Ale po novej výhre nad vzbúrenou šľachtou sa Albrecht odhodlal k priamej konfrontácii s kráľom Adolfom. Ten zahynul v spoločnej bitke pri Göllheime 1298. Dňa 24. augusta bol v Čechách korunovaný za kráľa, potom, ako sa nechal všetkými kurfistami zvoliť za cenu veľkých ústupkov. Tých si ale čoskoro rozhneval kvôli svojím dobrým vzťahom s francúzskym kráľom Filipom IV. Svojho syna Rudolfa oženil s kráľovou nevlastnou sestrou Blankou a Francúzsku pri zachovaní nadvlády ríše odstúpil susedné Burgundsko.
V roku 1300 uzavreli kurfisti tajný spolok proti kráľovi. Ale Albrecht si svojou šikovnou hospodárskou politikou získal na svoju stranu ríšske mestá a už v roku 1302 oslávil víťazstvo nad kurfistami. Bolo to vôbec prvé víťazstvo ríšskej koruny nad mocou kurfistov. Mal spory aj s pápežom Bonifácom VIII., ktorý tiež odsudzoval jeho priateľstvo so spupným Francúzskom. Po začatí vyjednávaní o zmier, ale pápež zomrel po "atentáte v Anagnii".
Okrem Uhorska mal záujem aj o Čechy. Václav II. bol ženatý s Gutou, Albrechtovou sestrou. Aj preto Albrecht mal moc mierniť politiku českého kráľa voči Uhorsku. Václava III. prinútil vzdať sa nároku na Uhorsko a po smrti tohto posledného Přemyslovca vtrhol do Čiech a svojho syna Rudolfa oženil s ňEliškou Rejčkou, vdovou po Václavovi II. Po jeho smrti sa Albrechtovi nepodarilo na trón dosadiť ani svojho druhého syna Fridricha Pekného. Súčasne sa snažil o získanie Durínska a Miessenska. Ale pri zhromažďovaní vojenskej sily bol zavraždený svojím synovcov Jánom Parricidom, ktorý sa cítil okradnutý o dedičstvo.
Albrecht bol schopný panovník a výborný štátnik, ktorý mal byť základom silného rodového kráľovstva. Táto česť však bola prisúdená až jeho praprapravnukovi Fridrichovi III.
Rodina a deti
Albrecht sa v roku 1274 oženil s Alžbetou Tyrolskou, dcérou grófa Meinharda II. Mali 21 detí, ale 9 z nich zomrelo krátko po narodení.
- Anna (1277/1279 - 19. marec 1327), vydatá prvý krát v roku 1295 v Grazi za Hermanna, markgrófa brandenburského a druhý krát v roku 1310 vo Vroclave za Henricha VI., vojvodu vroclavského
- Agneša (1280 - 11. jún 1364), vydatá v roku 1296 vo Viedni za Ondreja III., kráľa uhorského a nezanechali potomstvo
- Rudolf, vojvoda rakúsky ako III. a kráľ český ako I. (cca. 1281 - 4. júl 1307), ženatý prvý krát v roku 1300 s Blankou, nevlastnou sestrou francúzskeho kráľa Filipa IV., a druhý krát v roku 1306 s Eliškou Rejčkou, vdovou po českom kráľovi Václavovi III.
- Alžbeta (1285 - 19. máj 1352), vydatá v roku 1304 za Fridricha IV., vojvodu lotrinského, a stala sa matkou 2 detí
- Fridrich I. Pekný, rímsko-nemecký cisár ako III. (1289 - 13. január 1330), ženatý v roku 1314 s Alžbetou, dcérou aragónskeho kráľa Jakuba II.
- Leopold I. (4. august 1290 - 28. február - 1326), ženatý v roku 1315 s Katarínou, dcérou savojského grófa Amadea V.
- Katarína (1295 - 18. január 1323), vydatá v roku 1316 za Karola, vojvodu kalabrijského
- Albrecht II. Chromý (12. december 1298 - 20. júl 1358), ženatý v roku 1324 s Janou z Pfirtu, dcéra pfirtského grófa Ulricha III.
- Henrich (1299 - 3. február 1327), ženatý v roku 1314 s Alžbetou z Virneburgu
- Meinhard (1330 - 1331)
- Otto IV. (23. júl 1301 - 17. február 1339), ženatý prvý krát v roku 1325 s Alžbetou Dolnobavorskou a druhý krát v roku 1335 s Annou, sestrou českého kráľa Karola IV.
- Jutta (1302 - 1329), vydatá v roku 1319 za Ľudovíta IV., grófa z Öttingenu