Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
ďalší základný článok - je smutné, koľko iných základných článkov v ňom ešte svieti načerveno
 
Riadok 24: Riadok 24:
[[br:Lieskellek]]
[[br:Lieskellek]]
[[ca:Organisme pluricel·lular]]
[[ca:Organisme pluricel·lular]]
[[cy:Organeb amlgellog]]
[[cs:Mnohobuněčnost]]
[[cs:Mnohobuněčnost]]
[[cy:Organeb amlgellog]]
[[de:Vielzeller]]
[[de:Vielzeller]]
[[en:Multicellular organism]]
[[en:Multicellular organism]]
Riadok 40: Riadok 40:
[[lt:Daugialąstis organizmas]]
[[lt:Daugialąstis organizmas]]
[[mk:Многуклеточен организам]]
[[mk:Многуклеточен организам]]
[[mr:बहुपेशीय]]
[[nl:Meercellig organisme]]
[[nl:Meercellig organisme]]
[[pl:Organizm wielokomórkowy]]
[[pl:Organizm wielokomórkowy]]

Verzia z 02:46, 5. september 2009

Extracelulárny matrix slúžiaci na vzájomnú komunikáciu medzi bunkami mnohobunkového organizmu
Trichoplax adherens, jeden z najjednoduchších mnohobunkových živočíchov

Mnohobunkový organizmus je živý organizmus, ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich buniek. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie a tak dávajú vznik tkanivám alebo pletivám, z ktorých sa vytvárajú orgány a orgánové sústavy.

Mnohobunkové organizmy a jendobunkové organizmy s jadrom - prvoky majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z prvokov a to konkrétne z nálevníkov. Niektoré kmene nálevníkov totiž javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad Mycetozoea k hubám alebo Phytomastigophorea k stielkatým rastlinám. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z koloniálnych prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod váľač (Volvox).

Pri pohlavnom rozmnožovaní sa mnohobunkový organizmus vyvíja z pôvodnej jedinej bunky - zygoty, čo je oplodnené vajíčko. Vajíčko sa ďalej delí (brázduje) a vzniká embryo. Postupne dochádza k špecializácii buniek. Na rozdiel od jednobunkových organizmov tvorbu pohlavných buniek u mnohobunkovcov nedokáže zabezpečovať každá telová bunka jedinca, ale len špecializované (generatívne) bunky. Väčšina (vyspelejších) mnohobunkových organizmov nedokáže ani na obmedzený čas fungovať samostatne, rozložená na jednotlivé bunky. Taktiež výživu okrem najprimitívnejších mnohobunkovcov zabezpečujú len bunky špecializovaného tkaniva či pletiva (tráviaceho epitelu u živočíchov, alebo asimilačného pletiva u rastlín). Bunky spolu dokážu komunikovať prostredníctvom bunkových spojov.

Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže eukaryoty. Napriek tomu aj niektoré prokaryoty nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či diferenciácie. Napríklad v kolóniáxch siníc sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného dusíka, bunky streptokokov zase dokážu vzájomne komunikovať.

Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v prírode viackrát a nezávisle na sebe.

Zdroje

  • Dušan Matis. Zoológia bezchordátov. [s.l.] : [s.n.], 1997.